Zdieľaj
Twitter
Myspace
Facebook
Veľký Choč je považovaný za jeden z najkrajších vrchov Slovenska. Jeho vrchol, najvyššie položený v Chočských vrchoch (1611 m n. m.) je známy svojím vojím kruhovým výhľadom na okolité pohoria. Za dobrého počasia odtiaľto vidieť Oravu a Babiu horu, Roháče, Nízke Tatry, Malú a Veľkú Fatru. Vedie sem viacero turistických chodníkov, my sme sa naň vybrali z dediny Valaská Dubová.
Bol posledný októbrový deň a počasie ako stvorené na turistiku. Z drevenice na Podšípe, kde sme spali sme ráno zbehli do Stankovian, odviezli sa do Valaskej Dubovej a odtiaľ sa vydali po modrej značke.
Trasa bola na začiatku príjemná, vychádzková, viedla lúkou popri studničke s prístreškom, neskôr po náučnom chodníku.
Z lúky sme vošli do smrekového lesa, terén začal byť strmší a po chvíli sa pred nami vynorili bralnaté Soliská. Krásne miesto, vraj sa tu kedysi natáčali scény z filmu Jánošík.
Po niečo vyše hodine šliapania z Valaskej Dubovej sme prišli na lúku na Strednej Poľane, kde už napriek slnečnému počasiu dosť fučalo a bolo treba vytiahnuť bundy. Odtiaľto na vrchol mal byť ten najstrmší úsek cesty. Malá pauza pri smerovníku a išli sme ďalej.
Nakoniec to bola celkom pohoda, z lúky sme vošli do lesa, kde nefúkalo a spoza smrekov sa začali ukazovať prvé výhľady na krajinu.
Z lesa viedol chodník po lúke a kosodrevinou. Tu opäť fúkal silný vietor, ale slnko a dobrá viditeľnosť už odtiaľto ponúkali pekný výhľad a tak sme mali o dôvod viac na krátke pauzy.
Poriadne vyfúkaní a spotení sme konečne dorazili k prvému z vrcholov Choča. V závetrí za skalou sme si dali pauzu na občerstvenie a prešli posledných pár metrov na vrchol Veľkého Choča.
Výhľad bol naozaj ukážkový, aj keď sme sa v tom vetre ledva držali na nohách. Hlavne pri fotení sa bolo treba poriadne zapierať a v žiadnom prípade sa nepresúvať s okom na hľadáčiku, pretože z jednej strany bol z vrcholu slušný zráz.
S pomocou tabule na vrchole sa dali perfektne určiť všetky okolité vrchy a pohoria.
Aj keď by sme tu radi zostali dlhšie, po asi 15 minútach sme sa vybrali na cestu späť. Na vrchol prichádzali ďalší turisti a v tomto počasí nebolo moc príjemné sa tam tlačiť. Do Valaskej Dubovej sme zbehli pomerne rýchlo a v Jánošíkovej krčme spokojne zapili a zajedli jeden z posledných jesenných výstupov.
Text a foto: Dano Kurek
