Zdieľaj
Twitter
Myspace
Facebook
„Pan Otec stál tady na tom místě, spustil tuhle tu stolici, když v tom pro něj přišli ze zámku…“, tiež by ste si radi znovu vypočuli historku o Vodníkovi ako pomohol mlynárovi v boji proti vrchnosti? V tom prípade si ju nenechajte rozprávať v spustenom mlyne.
Mlynárstvo patrilo na Slovensku vždy k najobľúbenejším remeslám. Kedysi sa vodný mlyn nachádzal v každej dedine južného Slovenska. Postupne sa však stávali „prekážkou“ pri čoraz intenzívnejšej vodnej doprave a preto zanikli alebo sa presunuli na menej frekventované vodné toky. V súčasnosti ich je na toku Malého Dunaja päť a my sme navštívili tie, z nášho pohľadu najzaujímavejšie.
Aj napriek tomu, že každý z týchto mlynov je minimálne v strednej Európe unikátom, len málo ľudí o nich vie. Na ceste za ich objavovaním treba často prekonať neupravené a občas celkom dobre utajené cesty, ale rozhodne to stojí za to.
VODNÝ KOLOVÝ MLYN JELKA
Na začiatku našej cesty sme sa vybrali do Jelky. Mlyn sa nachádza kúsok za dedinou, prostredie je príjemné, množstvo ľudí, kúpajúcich sa v Malom Dunaji prekvapujúce.
Némethov mlyn je zvláštny tým, že je jediný dvojposchodový mlyn v strednej Európe a táto „luxusná“ prestavba sa uskutočnila už na začiatku 20. storočia. Mlyn je vybavený aj pomerne modernými strojmi v porovnaní s ostatnými.
V súčasnosti už nie je funkčný, pretože tok vody je veľmi slabý a hate, ktoré privádzali na koleso silnejší prúd vody sú zničené (kvôli vodnej doprave). Ale pán mlynár a sprievodca v jednom ho pre turistov ochotne spojazdní vďaka elektromotoru. Zároveň si svojich návštevníkov aj rád preskúša, takže neradno vstúpiť nepripravený.
Vnútri sa dá tiež poobzerať a táto prehliadka je doplnená aj výkladom. Pri triedičke na rôzne druhy múky sa nachádza žľab, ktorým sa vrecia múky zošmykli dole pred mlyn. Ak by mal niekto záujem, môže si to vyskúšať aj na vlastnej koži. Odporúča sa však, zvoliť radšej dlhé nohavice.
Súčasťou mlynu je aj menší skanzen, ktorý sa zameriava na život mlynárov.
Tento mlyn patrí k najznámejším a zrejme aj najnavštevovanejším. Možno aj preto, že je najbližšie k Bratislave a dá sa sem pohodlne „prekajakovať“. Zároveň sa tu dá aj najesť, prípadne prenocovať v kempe.
VODNÝ KOLOVÝ MLYN TOMÁŠIKOVO
Dostať sa k tomuto mlynu dá zabrať a to najmä autu, pretože k nemu vedie najprv rozkopaná a deravá a potom dlhá poľná cesta, ale keď sa pred vami zrazu vynorí takmer čierny mlyn, pred ním fialové kvety a snáď všetky odtiene zelenej, na strastiplnú cestu hneď zabudnete.
Sprievodca je rovnako milý ako ten v Jelke a je schopný odpovedať na všetky otázky týkajúce sa mlynu. Na jeho rozprávaní vidieť, že má k mlynu osobný vzťah a že mu záleží aj na jeho budúcnosti. Zároveň s miernym hnevom spomína na komunistov, ktorí zabránili v prevádzke mlynu kvôli združstevňovaniu. Rovnako ako ostatní, svoj mlyn vychvaľuje a tvrdí, že práve ten jeho je najlepší a najunikátnejší.
Dá sa povedať, že mlyn je stále v pôvodnom stave, aj keď prešiel niekoľkými rekonštrukciami. Výrazne sa však zmenilo prostredie. Voda je omnoho nižšia ako kedysi, no na druhej strane si toto miesto obľúbili nové druhy živočíchov, napríklad vydry.
Zaujímavosťou je aj to, že v roku 1975 sa na týchto miestach natáčala časť seriálu Vivat Beňovský.
LODNÝ MLYN KOLÁROVO
Aj keď je len kópiou pôvodného mlynu, vôbec nestráca na zaujímavosti. Originál sa nachádza v Múzeu slovenskej dediny v Martine. Nič to ale nemení na tom, že je jediným lodným mlynom v prirodzenom prostredí. Znamená to, že koleso mlynu sa nachádza medzi dvoma loďami rôznych veľkostí, ktoré sú ukotvené na brehu.
Princíp, na akom tieto mlyny fungovali bol výborne premyslený, pretože predné časti lodí automaticky vytvárali akúsi hať a tým zosilňovali tok vody.
Najprv sme mali pochybnosti, či sa do mlynu vôbec dostaneme, lebo nikto naokolo nevyzeral, že by nám chcel otvoriť a niečo porozprávať a ani žiadni ľudia, ktorí by prišli za rovnakým cieľom ako my. Tak sme to vyskúšali v bufete a po chvíli sa objavila teta, ktorá nám spravila súkromný výklad. Spolu s ňou prišiel aj pes, ktorý s obľubou po mlyne naháňa mačky.
Po nás začali prekvapivo prichádzať ďalší ľudia, tak nás ešte teta nechala popozerať si mlyn o samote a išla sa venovať ďalším.
Areál okolo mlynu je rozsiahly a tiež poskytuje možnosť občerstviť sa a pritom si pozrieť sedliacke domy a pre deti alebo aj dospelých možnosť zabaviť sa na ihrisku. Vtipná je aj tabuľa pred vstupom do areálu, ktorá od návštevníkov žiada, aby si nenosili nápoje so sebou, pretože zisky z bufetu sú jediným zdrojom financií na údržbu celého areálu, keďže bol vybudovaný dobrovoľníkmi. Tí sa rovnako podieľali aj na rekonštrukcii mlynu.
Vstupné do všetkých mlynov je symbolické. Pohybuje sa okolo 1 € a pre študentov alebo pre deti je to ešte menej.
Otváracie hodiny sa pohybujú:
od 8:00 do 18:00 v lete a od 8:00 do 15:00 v zime (Jelka)
od 10:00 do 18:00 v po, st, pi, ne v lete a v st a ne v zime (Tomášikovo)
od 9:00 do 22:00 v lete a od 12:00 do 22:00 v zime (Kolárovo)
Bližšie info:
www.muzeum.sk (Jelka, Tomášikovo)
www.vodnymlyn.sk (Kolárovo)
Text a foto: Michaela Havranová
Mlynárstvo patrilo na Slovensku vždy k najobľúbenejším remeslám. Kedysi sa vodný mlyn nachádzal v každej dedine južného Slovenska. Postupne sa však stávali „prekážkou“ pri čoraz intenzívnejšej vodnej doprave a preto zanikli alebo sa presunuli na menej frekventované vodné toky. V súčasnosti ich je na toku Malého Dunaja päť a my sme navštívili tie, z nášho pohľadu najzaujímavejšie.
Aj napriek tomu, že každý z týchto mlynov je minimálne v strednej Európe unikátom, len málo ľudí o nich vie. Na ceste za ich objavovaním treba často prekonať neupravené a občas celkom dobre utajené cesty, ale rozhodne to stojí za to.
VODNÝ KOLOVÝ MLYN JELKA
Na začiatku našej cesty sme sa vybrali do Jelky. Mlyn sa nachádza kúsok za dedinou, prostredie je príjemné, množstvo ľudí, kúpajúcich sa v Malom Dunaji prekvapujúce.
Némethov mlyn je zvláštny tým, že je jediný dvojposchodový mlyn v strednej Európe a táto „luxusná“ prestavba sa uskutočnila už na začiatku 20. storočia. Mlyn je vybavený aj pomerne modernými strojmi v porovnaní s ostatnými.
V súčasnosti už nie je funkčný, pretože tok vody je veľmi slabý a hate, ktoré privádzali na koleso silnejší prúd vody sú zničené (kvôli vodnej doprave). Ale pán mlynár a sprievodca v jednom ho pre turistov ochotne spojazdní vďaka elektromotoru. Zároveň si svojich návštevníkov aj rád preskúša, takže neradno vstúpiť nepripravený.
 |  |
Vnútri sa dá tiež poobzerať a táto prehliadka je doplnená aj výkladom. Pri triedičke na rôzne druhy múky sa nachádza žľab, ktorým sa vrecia múky zošmykli dole pred mlyn. Ak by mal niekto záujem, môže si to vyskúšať aj na vlastnej koži. Odporúča sa však, zvoliť radšej dlhé nohavice.
 |  |
Súčasťou mlynu je aj menší skanzen, ktorý sa zameriava na život mlynárov.
 |  |
Tento mlyn patrí k najznámejším a zrejme aj najnavštevovanejším. Možno aj preto, že je najbližšie k Bratislave a dá sa sem pohodlne „prekajakovať“. Zároveň sa tu dá aj najesť, prípadne prenocovať v kempe.
VODNÝ KOLOVÝ MLYN TOMÁŠIKOVO
Dostať sa k tomuto mlynu dá zabrať a to najmä autu, pretože k nemu vedie najprv rozkopaná a deravá a potom dlhá poľná cesta, ale keď sa pred vami zrazu vynorí takmer čierny mlyn, pred ním fialové kvety a snáď všetky odtiene zelenej, na strastiplnú cestu hneď zabudnete.
Sprievodca je rovnako milý ako ten v Jelke a je schopný odpovedať na všetky otázky týkajúce sa mlynu. Na jeho rozprávaní vidieť, že má k mlynu osobný vzťah a že mu záleží aj na jeho budúcnosti. Zároveň s miernym hnevom spomína na komunistov, ktorí zabránili v prevádzke mlynu kvôli združstevňovaniu. Rovnako ako ostatní, svoj mlyn vychvaľuje a tvrdí, že práve ten jeho je najlepší a najunikátnejší.
Dá sa povedať, že mlyn je stále v pôvodnom stave, aj keď prešiel niekoľkými rekonštrukciami. Výrazne sa však zmenilo prostredie. Voda je omnoho nižšia ako kedysi, no na druhej strane si toto miesto obľúbili nové druhy živočíchov, napríklad vydry.
Zaujímavosťou je aj to, že v roku 1975 sa na týchto miestach natáčala časť seriálu Vivat Beňovský.
LODNÝ MLYN KOLÁROVO
Aj keď je len kópiou pôvodného mlynu, vôbec nestráca na zaujímavosti. Originál sa nachádza v Múzeu slovenskej dediny v Martine. Nič to ale nemení na tom, že je jediným lodným mlynom v prirodzenom prostredí. Znamená to, že koleso mlynu sa nachádza medzi dvoma loďami rôznych veľkostí, ktoré sú ukotvené na brehu.
Princíp, na akom tieto mlyny fungovali bol výborne premyslený, pretože predné časti lodí automaticky vytvárali akúsi hať a tým zosilňovali tok vody.
Najprv sme mali pochybnosti, či sa do mlynu vôbec dostaneme, lebo nikto naokolo nevyzeral, že by nám chcel otvoriť a niečo porozprávať a ani žiadni ľudia, ktorí by prišli za rovnakým cieľom ako my. Tak sme to vyskúšali v bufete a po chvíli sa objavila teta, ktorá nám spravila súkromný výklad. Spolu s ňou prišiel aj pes, ktorý s obľubou po mlyne naháňa mačky.
 |  |
| Tento mlyn je známy aj vďaka najdlhšiemu krytému celodrevenému mostu v Európe (je dlhý 86 m), ktorý spája breh s polostrovom, na ktorom sa nachádza mlyn. | Zvnútra bol mlyn priestrannejší, ako vyzeral a mohli sme si vyskúšať a popozerať všetko, čo sme chceli. Tento mlyn sa preslávil aj výrobou sietí, čo bolo vidno na výzdobe stien. |
Po nás začali prekvapivo prichádzať ďalší ľudia, tak nás ešte teta nechala popozerať si mlyn o samote a išla sa venovať ďalším.
Areál okolo mlynu je rozsiahly a tiež poskytuje možnosť občerstviť sa a pritom si pozrieť sedliacke domy a pre deti alebo aj dospelých možnosť zabaviť sa na ihrisku. Vtipná je aj tabuľa pred vstupom do areálu, ktorá od návštevníkov žiada, aby si nenosili nápoje so sebou, pretože zisky z bufetu sú jediným zdrojom financií na údržbu celého areálu, keďže bol vybudovaný dobrovoľníkmi. Tí sa rovnako podieľali aj na rekonštrukcii mlynu.
Vstupné do všetkých mlynov je symbolické. Pohybuje sa okolo 1 € a pre študentov alebo pre deti je to ešte menej.
Otváracie hodiny sa pohybujú:
od 8:00 do 18:00 v lete a od 8:00 do 15:00 v zime (Jelka)
od 10:00 do 18:00 v po, st, pi, ne v lete a v st a ne v zime (Tomášikovo)
od 9:00 do 22:00 v lete a od 12:00 do 22:00 v zime (Kolárovo)
Bližšie info:
www.muzeum.sk (Jelka, Tomášikovo)
www.vodnymlyn.sk (Kolárovo)
Text a foto: Michaela Havranová
