Teotihuacán bolo svojho času najvýznamnejšie náboženské centrum celej Strednej Ameriky. Zrúcaniny mesta ležia necelých 50 kilometrov severovýchodne od Mexico City. Teotihuacán je popisovaný ako zvláštne, magické a posvätné miesto skrývajúce mnoho tajomstiev.
Trosky mesta prví objavili Aztékovia 700 rokov po tom, čo ho opustili poslední obyvatelia. Jeho bývalá krása na nich urobila taký dojem, že uverili, že toto je skutočné rodisko bohov. Názov Teotihuacán pochádza práve z aztéckeho náthatlu – Mesto bohov prípadne presnejšie Miesto, kde je hojnosť bohov. Aztékovia pomenovali hlavnú tepnu mesta ako Cestu mŕtvych a dali meno aj pyramíde Slnka a Mesiaca.
Skutočné meno mesta ani monumentov v ňom stále ešte nepoznáme. Dodnes je tiež záhadou kto mesto založil alebo akým jazykom hovorili jeho obyvatelia. Tí totiž po sebe nezanechali nijaké písomné pamiatky iba niekoľko symbolov a náčrtov, ktoré sa zatiaľ nepodarilo rozlúštiť. Napriek tomu, že je známych množstvo vplyvov, ktoré na Teotihuacán pôsobili, dodnes sa nevie, odkiaľ obyvatelia prišli a k akej etnickej skupine patrili. Panujú domnienky, že by to mohli byť Toltékovia, iní tvrdia, že to boli Otomíovia prípadne Totonakovia. Ďalšou hypotézou je, že obyvatelia Teotihuacánu boli mnohonárodnostným spoločenstvom, ktoré uctievalo bohyňu zosobnenú v posvätnej hore Cerro Gordo.
Teotihuacán vznikol z malej osady a okolo roku 100 n. l. sa začal rozrastať na veľké mestské centrum. Pravdepodobne výbuch neďalekej sopky donútil ľudí z okolia presťahovať sa sem. Z tohto obdobia pochádza aj najstaršia posvätná stavba Teotihuacánu – pyramída Slnka postavená priamo nad jaskyňou, v ktorej sa fakticky tunajší život začal. Okolo pyramídy a neskôr aj okolo Cesty mŕtvych sa začalo formovať mesto. Medzi rokmi 225 až 600 zažíval Teotihuacán svoj vrchol.
Mesto malo v tomto období až 200 000 obyvateľov. V tejto obrovskej metropole žilo približne 90% populácie južnej a juhovýchodnej časti Mexického údolia. V roku 500 bol Teotihuacán šiestym najväčším mestom na svete, centrom stredného Mexika a mal prevahu v celej Strednej Amerike. Ku kultúrnemu rozkvetu patril aj architektonický a umelecký rozvoj mesta. Veľa sa stavalo a rekonštruovalo, z umenia sa preslávili v tomto období vyrobené figúrky, ktoré patria k tomu najlepšiemu čo bolo v Mexiku kedy vyrobené.
Teotihuacán mal štruktúru založenú na štvorcoch 5 x 5 metrov. Aj na dnešné pomery neobvyklé bolo, že dokonca rieka, ktorá mestom pretekala, bola odklonená tak, aby zodpovedala tomuto šachovnicovému usporiadaniu. Mesto sa stavalo postupne od severu na juh – pozdĺž Cesty mŕtvych od mohutnej pyramídy Mesiaca. Okolo pyramídy – teda okolo námestia Mesiaca boli ďalšie svätyne. A aby sa zachovala symetria priestoru boli na východ a západ dve malé priestranstvá. Smerom na juh od námestia viedli dva rady veľkolepých budov. Na južnom konci Cesty mŕtvych boli ohradené dve námestíčka. Jedno pravdepodobne slúžilo ako trhovisko a druhé, dnes nazývané Citadela bolo snáď najdôležitejším miestom Teotihuacánu. V jeho strede ležal chrám Opereného hada.
Najväčší stavebný rozmach nastal po roku 225 kedy v blízkosti impozantných komplexov a rezidencií vládnucej triedy vznikli obytné štvrte, ktoré zahŕňali zložité domy s nádvoriami, nádržami na vodu, kanalizáciou a vodnými kanálmi. V meste bolo viac ako 2000 domov. Keď Teotihuacán dosiahol svoju imponujúcu veľkosť, nastala zmena. Prestavba postihla celé mesto, od severu boli všetky stavby prebudované.
V období nasledujúcom po roku 600 život v meste aj posvätnosť Teotihuacánu upadali. Okolo roku 700 podľahla metropola veľkému požiaru a asi 50 rokov na to sa Mesto bohov definitívne zrútilo. Nikto dodnes netuší prečo a vlastne ani ako.
Existujú dve veľké teórie o konci Teotihuacánu. Jedna hovorí o tom, že mesto bolo dobyté a vypálené v dôsledku invázie neznámych útočníkov. Druhá hovorí o organizovanom povstaní a plánovitom opustení mesta. Jeho zánik by tým pádom spôsobili sami obyvatelia mesta. Dôvodov mohlo byť niekoľko. Posledná veľká prestavba so sebou iste niesla zvýšené nároky na pracovné sily a to mohlo vyvolať nepokoje medzi ľuďmi. S povstaním by mohli súvisieť aj rozpory vo vnútri vládnucej hierarchie. Mnohí sú presvedčení, že mesto stretla nejaká katastrofa, ale nevie sa prečo sa ho jeho obyvatelia pokúsili vypáliť a zrovnať so zemou keď ho opúšťali. No pravda bude asi inde, keďže mnohé vnútorné priestory masívnych budov boli zasypané. Zaplnenie miestností snáď malo zabrániť vstupu nepovolaným osobám do chrámov alebo malo znamenať ich odsvätenie.
Predpokladá sa, že po opustení mesta, okolo roku 725, vyplienili a zničili čo zostalo Čičimékovia zo severu. Následne vládu nad mestom prevzali Toltékovia. Isté je, že okolo roku 900 bol Teotihuacán už opustený a mesto definitívne spustlo približne v roku 1000.
VIDEO: VIRTUÁLNY MODEL MESTA TEOTIHUACÁN
Tajomstvo tohto zvláštneho a magického miesta teda odišlo spolu s obyvateľmi. Kto vie, ako by stredné Mexiko vyzeralo dnes, ak by Teotihuacán nebol zanikol. Možno by z neho bolo bežné veľkomesto a návštevníci by mali o jeden cieľ svojich ciest menej.
Text: Denisa Kureková s využitím informácií z Wikipedie, slobodnej encyklopédie
Foto: Pavol Urminský, Gorgo



Twitter
Myspace
Facebook






