Koncentračný tábor Osvienčim – Brzezinka (Auschwitz – Birkenau)

Výlet do koncentračného tábora – tak si asi každý dovolenku nepredstavuje. Na druhej strane je niekedy čas strávený tu oveľa dôležitejší, ako ten preležaný pri mori. Nie preto, aby sme si oddýchli alebo sa cítili príjemne. Preto, aby sme nezabudli. A hlavne, aby nás už nikdy nenapadlo niečo podobné opakovať.

Počas druhej svetovej vojny bol v meste Osvienčim v areáli bývalých kasární vybudovaný koncentračný tábor Auschwitz I. Vedľa neho neskôr postavili rozsiahlejší komplex, ktorý nazvali Auschwitz II – Birkenau. Podľa odhadov poľských úradov zomrelo v tábore Osvienčim – Brzezinka asi 1,1 milióna mužov, žien a detí z rôznych európskych krajín. Tábor Osvienčim – Brzezinka je dnes múzeom zapísaným v zozname svetového dedičstva UNESCO.

Koncentračný tábor Osvienčim – Brzezinka sme navštívili počas našej návštevy Krakova. Rozhodli sme sa, že odtiaľ pôjdeme autobusom.


Pri hľadaní tej správnej cesty na autobusovú stanicu v Krakove nás zastavil podnikavý Poliak – vraj nás rád zvezie do Osvienčimu za priateľských 20 € na osobu, keďže sme Slováci. Inak by to bolo samozrejme drahšie. Bol vytrvalý, to treba uznať. Vytiahol aj pádne argumenty, ako napríklad, že je nedeľa, autobus bude prepchaný, cesta bude trvať viac ako 2 hodiny a bude tam smrdieť vodka, ktorú budú všetci popíjať.

Realita však bola trochu iná. Autobus bol takmer plný, ale, hoci sme nastupovali poslední, pohodlne sme si sadli, cesta trvala asi 1,5 hodiny, po vodke ani náznak a spiatočný lístok nás stál 20 zl (5 €). Niektorí Poliaci zrejme nevidia rozdiel v mene, iba v cene.

Najprv sme mali v pláne prejsť si Osvienčim, ale keďže sme sa dozvedeli, že do 15:00 je vstup možný len so sprievodcom, rozhodli sme sa na bezplatnom kyvadlovom autobuse zviezť do Brzezinky. Ešte predtým sme si kúpili plán táborov za 4 zl (1€), aby sme niečo neprehliadli. Tento plán, dokonca v slovenčine, sa dá kúpiť v kníhkupectve naľavo od vchodu do tábora. A bola to dobrá investícia, pretože Brzezinka je obrovská. Možno preto pôsobí ešte hrozivejšie, ako som čakala.


Podľa plánu sme si prešli celý tábor. Väčšina barakov bola zbúraná nacistami pri ničení dôkazov. Zachovalo sa len niekoľko z nich a tie sa nachádzajú vľavo od vstupu. V zadnej časti sú podobne zničené krematóriá a medzinárodný pamätník s rovnakými textami v jazykoch všetkých národností židov, ktorí tu boli väznení.




Ďalej je menšie múzeum, ktoré prostredníctvom rodinných fotiek zobrazuje životy vybraných židovských rodín alebo jednotlivcov. Súčasťou sú aj priestory, ktorými židia postupne prechádzali po ich príchode do tábora. Na ceste smerom späť je jazierko, do ktorého sa hádzal popol a vraj tam ten popol vidieť dodnes.



Pri vstupe sa dá vyjsť hore na vežu a lepšie vnímať obrovskú rozlohu tohto miesta.








Vrátili sme sa opäť do Osvienčimu a pretože sme boli unavení, rozhodli sme sa, že si pozrieme len základné expozície, ktoré patria k tomu najzaujímavejšiemu. Dalo by sa toho pozerať strašne veľa a strašne dlho, ale je to veľmi vyčerpávajúce. Neviem, či to bolo únavou, ale Brzezinka na mňa zapôsobila silnejšie ako Osvienčim.




Bližšie info: www.auschwitz.org.pl

Text a foto: Michaela Havranová

 

Mustang

Lawai

Island