NOMAD | Cestovanie, Príroda, Čaj, Exotika | Online magazín a E-shop

Hlavné mesto Lotyšska, ktoré spája nielen pobaltské krajiny, ale aj západnú Európu s Ruskom. Samotné centrum, ktoré sa rozkladá medzi riekou Daugavou a Rižským kanálom, je dôkazom rôznych vplyvov. Od prezdobených domov, cez kostoly a spomienky na sovietsku okupáciu až po jednoduchú hradnú vežu. Najlepším spôsobom objavovania je bezcieľne potulovanie sa uličkami.

Na radničnom námestí, v strede Starého mesta sa nachádza najzaujímavejšia a zároveň najprezdobenejšia budova. Ide o Maurský dom, ktorý bol kedysi ubytovňou Maurského cechu, ktorý združoval nemeckých kupcov. Počas sovietskej okupácie bola táto stavba zničená a neskôr bola postavená jej replika. Na tomto námestí navyše každý deň hrajú miestni obyvatelia. Nám sa najviac pozdával saxofonista, ktorého sme bohužiaľ videli len raz a potom už len flautistku.

Maurský dom bol známy aj svojimi nezáväznými večierkami. Pri jednom z nich sa skupina slobodných kupcov, pod vplyvom alkoholu, rozhodla vytiahnuť hore borovicu, ktorú následne ozdobili kvetmi. Neskôr ju zapálili a nechali zhorieť do tla. Od tejto chvíle vznikla tradícia zdobenia vianočných stromčekov, vynechané je len to následné pálenie.

Miesto, kde stál prvý vianočný stromček, označuje osemuholníková „dlaždica“. Keďže je tento rok 500. výročie tejto udalosti, pripomína ju aj obrovský vianočný stromček.

Hneď vedľa Maurského domu stojí jediná socialistická stavba v celom centre, ktorá vyzerá hrozne a práve preto ju tam obyvatelia Rigy nechali, ako pripomienku nedávnej minulosti. Symbolicky v nej sídli múzeum okupácie, ktoré je návštevníkom prístupné zdarma.

Kúsok od Maurského domu je chrám sv. Petra, ktorý vďaka svojej vysokej veži umožňuje pozrieť si Rigu z výšky. Aj keď výťah ide asi len do polovice veže, výhľad určite stojí aj za prípadné čakanie na lístky, aké postretlo nás.

Druhou možnosťou na dobrý výhľad je Akadémia vied, ktorá sa nachádza v budove prezývanej „Stalinova torta“. Nájdete ju hneď za železnicou.

Námestie Livu Laukums pôsobí, ako by bolo celé z marcipánu. Farebné domy dopĺňa rozprávkový Malý cech, ktorý skôr pripomína hrad v Hlubokej ako budovu určenú pre remeselníkov. Zvláštne je, že predajne so suvenírmi sú v Rige takmer výhradne v kamenných obchodoch a v stánkoch je možné predávať len na vyhradených miestach a len vo veľmi obmedzenom počte. Ani zo samotných suvenírov sa nedá veľmi vyberať, ak chcete niečo iné ako všadeprítomný jantár.

Na opačnej strane mesta nájdete tri budovy, tzv. „Traja bratia“. Ide o zaujímavé zoskupenie, pričom tieto budovy spájajú hlavne malé okienka. Také malé sú kvôli tomu, že kedysi sa daň za dom určovala v závislosti od veľkosti okien. V strednom dome s číslom 17 je aj malé múzeum architektúry. Predstavuje hlavne vyblednuté nákresy pôdorysov vybraných domov, takže návšteva sa dá pokojne vynechať. Toto miesto je jednoznačne zaujímavejšie zvonka.

Pár sto metrov ďalej už Rigou preteká rieka Daugava, ktorá sa vlieva do Rižského zálivu a ten o niekoľko kilometrov ďalej do Baltského mora. Záliv vytvára vhodné podmienky aj pre obrovské lode, ktoré sa tak môžu z mora dostať priamo do mesta.

Na ostrov Kipsala sa dá najlepšie dostať cez most, ktorý sa prirovnáva k bratislavskému Novému mostu. Takto sa dá dostať na akúsi vyhliadkovú plošinu, ktorá je ako stvorená na fotenie Starého mesta.

Z druhej strany tvorí pomyselnú hranicu mesta Rižský kanál, okolo ktorého sú vytvorené krásne parky so sochami. Samozrejme miestni obyvatelia ponúkajú aj možnosť plaviť sa na lodi, požičať si loďku alebo vodný bicykel.

Za kanálom vytŕča Pomník slobody. Na jeho vrchu sú tri hviezdy, ktoré pôvodne symbolizovali jednotlivé regióny Lotyšska (Kurzeme, Vidzeme a Latgale). Neskôr Rusi tento pomník zneužili na vlastnú propagandu a hviezdy začali symbolizovať  tri novopripojené krajiny Sovietskeho zväzu. K pomníku prezývanému aj „Milda“ bolo zakázané sa približovať a ak niekoho pristihli, ako na pomník ukladá kvety, bol na mieste zatknutý a deportovaný na Sibír.

V tejto súvislosti pôsobia dosť nepríjemne vojaci, ktorí pomník strážia a ich stráži ďalší vojak so samopalom a okrem toho okolo stále chodia policajti. Vojaci sa každú hodinu striedajú, pričom najzaujímavejšie je sledovať ich upravovanie. Výhodou pre nich je to, že sa priamo pozerajú na Laimský orloj (čo sú v skutočnosti obyčajné hodiny) a teda vedia, ako dlho ešte budú musieť stáť.

Text a foto: Michaela Havranová