NOMAD | Cestovanie, Príroda, Čaj, Exotika | Online magazín a E-shop

Hlavné mesto krajiny, v ktorej je domáce obyvateľstvo menšinou, aj keď oficiálne štatistiky tvrdia opak. Stačí sa však prejsť po ulici a litovčinu budete počuť len zriedkavo. Znakom toho, že ruské obyvateľstvo je predsa len v prevahe, sú možno aj litovské vlajky na autách, ktoré zrejme poukazujú na to, že majiteľ je Litovčan a nie Rus.

Na druhej strane, vlajky EÚ sa nenachádzajú takmer na žiadnej inštitúcii, aj napriek tomu, že snáď všetko, čo sa v Litve rekonštruuje je financované z európskych fondov. Rovnako človek začne pochybovať, či sa skutočne nachádza na území EÚ aj na hraniciach, kde stále alebo práve v tomto období prebieha pasová kontrola.

Vilnius je neveľké mesto, ale s o to väčším historickým jadrom (najrozsiahlejšie vo východnej Európe), ktoré je súčasťou svetového kultúrneho dedičstva UNESCO. Navyše v roku 2009 bol spolu s Linzom Kultúrnym mestom Európy.

Centrom mesta a litovským symbolom je Katedrálne námestie s neprehliadnuteľnou katedrálou. V roku 1922 dokonca získala titul baziliky, ktorý sa udeľuje len veľmi významným kostolom. V útrobách katedrály sú pochovaní mnohí významní ľudia, ako napríklad šľachtici, vojvodovia alebo biskupi. Oproti katedrále sa nachádza veža, ktorá zvonením oznamuje čas každých 15 minút aj napriek tomu, že hodiny, ktoré sú na nej nemajú minútovú ručičku.

Medzi katedrálou a vežou sa vraj nachádza magická dlaždica, ktorá je symbolom tzv. živej ľudskej reťaze, ktorá viedla od Vilniusu, cez Rigu až po Tallin pri boji za nezávislosť od Sovietskeho zväzu. V súčasnosti sa hovorí, že ak sa na ňu postavíte, splnia sa vaše tajné priania.

Gediminas bol jedným z najslávnejších panovníkov v Litve. Dá sa povedať, že bol zakladateľom Vilniusu a tak isto aj Trakai, kde dal vybudovať opevnenia. Podľa legendy bol Vilnius založený po tom, ako sa Gediminasovi snívalo o železnom vlkovi, ktorý vyl hlasmi stovky vlkov, čo považoval za znamenie, aby založil také mocné mesto ako bolo toto vytie. Okrem iného sa zaslúžil aj o premiestnenie hlavného mesta z Trakai do Vilniusu a počas svojej vlády sa mu podarilo zdvojnásobiť územie Litvy.

Z pôvodného opevnenia sa na Gediminasovom vrchu zachovala hlavne veža, ktorá bola pôvodne ešte vyššia, ale aj takto je z nej výborný výhľad na mesto.

Rovnako aj na rieku Neris a rozrastajúcu sa obchodnú štvrť Šnipiškés.

Na druhom brehu rieky Vilnia sa nachádzajú tri kríže, ktoré tu stoja od 17. storočia na pamiatku troch mníchov, ktorí tu boli ukrižovaní. Sovieti ich síce strhli, ale zvyšky krížov sa na tomto mieste ponechali ako dôkaz útlaku a postavili sa kríže nové.

Od Katedrálneho námestia smerujú najväčšie a najrušnejšie ulice Vilniusu a to neuveriteľne dlhá Gedimino prospektas, ktorá vzhľadom pripomína parížsky boulvard a Pilies gatvé, kde sa nachádzajú hlavne stánky so suvenírmi (prevažne s jantárom). Blízko Pilies gatvé sa nachádza obrovský Prezidentský palác.

V miestach, kde končí Gedimino prospektas, uprostred „ruskej štvrte“  je zaujímavý pravoslávny kostol. Rozhodne stojí za pozretie, avšak miestni obyvatelia sa netvária práve nadšene, ak sa ich pamiatku pokúšate odfotiť.

Za riekou Vilniou sa nachádza „autonómna“ Užupiská republika, teda časť mesta, kde je najväčšia koncentrácia galérií, umelcov a rôznorodých prejavov umenia. Prirovnáva sa aj k parížskemu Montmartru alebo kodaňskej Christianii. Na to, že sa nachádzate v inom „svete“ vás upozorní aj svojrázna tabuľa, rovno pred mostom zámkov.

Symbolom Užupisu je socha anjela na hlavnom námestí a rovnako aj morská panna, o ktorej sa hovorí, že láka ľudí z celého sveta do Užupisu a tí, ktorí podľahnú jej šarmu, ostanú v Užupise navždy.

Text a foto: Michaela Havranová