Zdieľaj
Twitter
Myspace
Facebook
Budhistický kláštor Rumtek leží asi 24 kilometrov od Gangtoku, hlavného mesta indického štátu Sikkim. Z Gangtoku sa sem dá dostať autom po kľukatých úbočiach zhruba za hodinu. Uprostred krásnej prírody tu leží najväčší kláštorný komplex v Sikkime, v ktorom sa nachádza aj univerzita vyšších budhistických štúdií – Karma Shri Nalanda Institute. Budhistické kláštory na celom svete sú známe ako miesta pokoja a mieru. O to viac tu pri vstupe návštevníka prekvapí prítomnosť ozbrojenej vojenskej stráže. Rumtek má totiž za sebou síce pomerne krátku, ale zato oslnivú a od 90-tych rokov 20. storočia aj pohnutú históriu.
Rumtek bol pôvodne vybudovaný v 16. storočí ako hlavné sídlo budhistickej línie Karma Kagyu v Sikkime. Hlavným predstaviteľom tejto školy, zameranej predovšetkým na meditáciu, bol v tých časoch 9. Karmapa Wangchuk Dorje. Keď sa v roku 1959 rozhodol 16. Gyalwa Karmapa Rangjung Rigpe Dorje opustiť okupovaný Tibet, po niekoľkých rokoch strávených v Bhutáne zamieril do Sikkimu. Vtedajší kráľ Sikkimu Tashi Namgyal mu ponúkol možnosť založiť na tomto území nový kláštor. Zo starého Rumteku boli v tom čase iba ruiny a Karmapa vybral miesto pre nový kláštor asi 2 kilometre od toho pôvodného.
Nový Rumtek stavali štyri roky a bol dokončený v roku 1966. Od tej doby je jedným z najvýznamnejších miest línie Karma Kagyu mimo Tibetu. Zároveň sa stal novým sídlom Karmapu, známeho aj ako "Láma s čiernou korunou". Dovtedy bol tradičným sídlom Karmapov kláštor Cchurphu (Tsurphu) v Tibete.
Zlaté časy Rumteku sa podarilo v roku 1966 zvečniť na filmový pás francúzskemu filmárovi, učencovi a obdivovateľovi východných filozofií Arnaudovi Desjardins v dvojdielnom dokumente Le Message des Tibétains: Le Bouddhisme, Le Tantrisme. Tu je ukážka zo spomínaného filmu:
Po smrti 16. Gyalwa Karmapu v roku 1981 začali predstavení rádu hľadať jeho nasledovníka. Hľadanie vyústilo v roku 1992 do nepríjemnej kauzy, v ktorej figurovalo niekoľko kandidátov. Táto udalosť mala za následok polarizáciu stúpencov tradície Karma Kagyu. Spôsobila aj zmätené pocity u záujemcov o štúdium tibetského budhizmu, ktorý je vo svete považovaný za pokojnú a mierumilovnú filozofiu s cieľom zbaviť utrpenia seba aj ostatných a dosiahnuť pravé šťastie. Kontroverzia a konflikt okolo právoplatného nasledovníka a držiteľa čiernej koruny nie je doteraz úplne ukončený. Cieľom tohoto článku ale nie je polemizovať a diskutovať o tejto téme, dostatočné informácie sú dostupné napríklad na http://www.karmapa-issue.org/news/context.htm
Pre bežných návštevníkov Rumteku má celá záležitosť asi najviditeľnejší dopad v podobe vojakov strážiacich vchod. Návštevníci dokonca musia prejsť cez akýsi pochybne vyzerajúci detektor kovových predmetov.
Nie je to samozrejme dôvod, kvôli ktorému by sa návšteva Rumteku neoplatila. Stále je tu čo obdivovať. Na poschodí hlavného chrámu sa napríklad nachádza obrovská trojrozmerná mandala, ktorú vlastnoručne vyrezal z dreva a nádherne vymaľoval 16. Karmapa. Stúpa s jeho pozostatkami stojí kúsok odtiaľ oproti budove univerzity vyšších budhistických štúdií – Karma Shri Nalanda Institute.
Na nádvorí možno pozorovať mladých mníchov, ako si navzájom holia hlavy, perú oblečenie, alebo ako vášnivo diskutujú o dharme s typickými výkrikmi sprevádzanými tlesknutím rúk.
Spleťou tmavých chodbičiek v jednej z budov sa dá dostať aj do kláštornej knižnice s množstvom drevených dosiek, na ktorých sú vyryté sútry. Dosky slúžia na výrobu modlitebných vlajok a kníh, ktoré sa tu tlačia tradičným spôsobom na pásy papiera a je možné si ich tu aj kúpiť.
Text a foto: Dano Kurek
