Zdieľaj
Twitter
Myspace
Facebook
Sarnath, Mrigadava, Risipatana, Jelení háj, Úpadok askétov. Týmito názvami sa označuje miesto, na ktoré sa pred dvetisíc päťsto rokmi vybral Siddhartha Gautama po tom, ako pod stromom Bodhi dosiahol osvietenie, aby tu vykonal svoju prvú kázeň. V nej zhrnul základy náuky, ktorá ovplyvnila životy miliónov ľudí na celom svete. Náuky, ktorá je v dnešných časoch známa pod menom budhizmus.
Po tom, ako Siddhartha Gautama, mudrc z rodu Šakjov, po rokoch askézy a meditácií dosiahol osvietenie, ešte sedem týždňov zotrval na mieste, ktoré sa dnes nazýva Bodhgaya. Premýšľal nad tým, ako odovzdať podstatu toho, čo práve pochopil ďalším ľuďom. Nakoniec sa rozhodol odísť na miesto neďaleko Varanasí, nazývané Jelení háj. Pred časom tam zanechal niekoľkých svojich spoločníkov po tom, ako odmietol extrémnu askézu ako nesprávnu cestu k osvieteniu. Predpokladal, že títo budú najľahšie schopní pochopiť pravdu, ktorá sa mu zjavila pod stromom Bodhi.
V Jeleňom háji nakoniec zaznela jeho prvá kázeň o Štyroch vznešených pravdách, ktorá je dnes často označovaná ako „roztočenie Kolesa Zákona", resp. ako „roztočenie Kolesa Dharmy". Koleso patrilo v buddhistickej ikonografii k prvým symbolom, predstavujúcim Zákon (Dharmu), Buddhovo učenie. Na priečeliach budhistických chrámov sa dodnes zobrazuje koleso s dvomi jeleňmi po jeho bokoch, ako pripomienka prvej kázne a začiatku vyučovania. Prví Buddhovi žiaci – jeho bývalí spoločníci v askéze – čoskoro dosiahli osvietenie a začali formovať Sanghu, spoločenstvo nasledovníkov Buddhovho učenia.
Sarnath, ležiaci 13 kilometrov na severovýchod od mesta Varanasí je dodnes pútnym miestom, aj keď z väčšiny starých stavieb sú dnes už iba ruiny. V okolí ale bolo postavených veľa nových kláštorov a stredísk výuky dharmy. Historické údaje uvádzajú, že v čase najväčšieho rozkvetu žilo v Sarnathe až 12 000 mníchov. Veľký indický vládca Ašoka (304 – 232 p. n. l.) dal na mieste prvého kázania postaviť kamenný pilier a niekoľko kamenných stúp.
Najväčšou dominantou je dnes Dhamekh Stupa postavená okolo roku 500 n. l. na mieste, kde predtým stála stúpa postavená Ašókom, blízko piliera, označujúceho miesto prvej kázne.
Pôvodne Dhamekh Stupa dosahovala výšku 91 metrov, v súčasnosti sú jej zvyšky vysoké 43,5 metra, jej šírka je 28 metrov.
 |
 |
Pútnici zvyknú stúpu niekoľkokrát obísť v smere hodinových ručičiek. Jej kamene sú po celom obvode oblepené zlatými plieškami, ktoré tam pútnici nechávajú ako obetu.
Názov miesta dodnes pripomínajú aj zvieratá, voľne pobiehajúce po okolí.
Kvet lotosu ako symbol budhizmu – korene lotosu sú v bahne, stonka rastie vo vode a jeho nádherný kvet je nad vodou osvietený slnečným svetlom. Táto schéma rastu popisuje duchovný vývoj človeka od prvotného bahna materializmu, cez vody skúseností až po jasné svetlo pochopenia.
Štyri vznešené pravdy
1. Vznešená pravda o utrpení
Každý život sprevádza utrpenie, pretože ľudská povaha, ani svet, v ktorom žijeme nie sú dokonalé. Zrod je utrpenie, starnutie je utrpenie, umieranie je utrpenie, strasti a nárek, bolesť, zármutok a zúfalstvo sú utrpenie. Byť spojený s nechceným, byť odlúčený od milovaného a nedosiahnuť to, čo chceme, to všetko je utrpenie.
2. Vznešená pravda o pôvode utrpenia
Utrpenie spôsobuje žiadostivosť. Je sprevádzaná potešením a túžbou po pominuteľných veciach. Okolitý svet pôsobí na naše zmysly a vyvoláva potreby, ktoré sa dožadujú okamžitého upokojenia. Pôžitky sú návnadou a výsledkom je bolesť.
3. Vznešená pravda o zániku utrpenia
Utrpenie sa skončí, keď' pominie žiadostivosť. Koniec utrpenia znamená zanechanie túžby, oslobodenie sa od nej, nezávislosť. Či už v minulosti, prítomnosti, alebo budúcnosti, ktokoľvek vidí veci prinášajúce potešenie a rozkoš ako pominuteľné, podliehajúce utrpeniu a bez vlastnej podstaty, ten prekonáva žiadostivosť.
4. Vznešená pravda o ceste, ktorá vedie k odstráneniu utrpenia
Oddávať sa zmyslovým pôžitkom je nízke, hrubé, svetské, neušľachtilé, neprospešné. Oddávať sa sebatrýzni je bolestivé, neušľachtilé, neprospešné. Obom týmto krajnostiam sa vyhýba stredná cesta Dokonalého, ktorá umožňuje pravé videnie a vedenie, ktorá vedie k pokoju a mieru, k múdremu rozlišovaniu, k prebudeniu, k Nirváne.
Táto ušľachtilá cesta má 8 nasledujúcich dielov:
1. Pravé porozumenie (sammá–ditthi)
2. Dokonalé skúmanie (sammá – sankappa)
3. Pravá reč (sammá – váčá)
4. Pravé jednanie (sammá – kammanta)
5. Pravá životospráva (sammá– ádžíva)
6. Pravé úsilie (sammá – vájáma)
7. Pravá bdelosť (sammá – sati)
8. Pravá sústredenosť (sammá – samádhi)
Text a foto: Dano Kurek
Pramene:
Nyánatiloka Maháthera: Slovo Buddhovo, 2003 Votobia
Jean Boiselier: Buddha, Cesta prebudenia, Slovart 1997
Gelong Tenzin Gjatšo: Otvorenie vnútorného oka, Živena 1992
Wikipedia, slobodná encyklopédia
