Zdieľaj
Twitter
Myspace
Facebook
Jazero Tso Moriri leží v oblasti náhornej plošiny Changthang v indickom Ladakhu vo výške 4595 m n. m. S rozlohou okolo 120 kilometrov štvorcových je najväčším vysokohorským jazerom v transhimalájskom regióne. Jazero je obkolesené údolím Rupshu, jeho severné brehy sú v Ladakhu, východné v Tibete a západné v Zanskare.
Vodu do jazera privádzajú 3 potoky. Ich zdrojom sú zasnežené štíty Changthangskej náhornej plošiny, dosahujúce výšku 6000 m n. m. Dĺžka jazera je 25 km, šírka sa pohybuje medzi 5 – 7 km, maximálna hĺbka jazera je 40 metrov.
Hlavnými obyvateľmi oblasti sú Changpovia – kočovníci tibetského pôvodu, ktorí tu pasú svoje stáda jakov, oviec, kôz a koní a okolie jazera využívajú aj na pestovanie horského jačmeňa.
Tso Moriri je prístupné iba počas letnej sezóny, ktorá v tejto oblasti trvá zhruba od mája do septembra. Najlepšie sa k nemu dá dostať z Lehu, k jazeru je to odtiaľ 215 km juhovýchodným smerom. Na dopravu k jazeru sa dá v Lehu prenajať auto, alebo motocykel. Dá sa sem dostať aj na bicykli, ale pozor – cesta z Lehu vedie cez priesmyk Tanglang La, ležiaci vo výške 5360 m n. m.
Jazero sa nachádza v pohraničnej oblasti, sprístupnenej iba čiastočne až koncom 90-tych rokov. Na vstup do „Restricted Area“ si preto treba v Lehu vybaviť povolenie, ktoré platí na 7 dní. Na viacerých úsekoch cesty sú rozmiestnené vojenské kontrolné stanoviská, kde sa toto povolenie kontroluje.
Na západnom brehu jazera leží dedinka Korzok so 400 ročným kláštorom.
V dedine sa dá ubytovať priamo v domoch obyvateľov, pri dedine je nomádsky stanový tábor, v ktorom sa dá tiež prespať. Domáci žijú skromne, ale sú veľmi milí a priateľskí. Deti sa potešia, ak pre ne nájdete drobné darčeky, ako napríklad perá a ceruzky.
 |
 |
 |
 |
Budhisti považujú jazero a mokrade okolo neho za posvätné, toto územie je zároveň aj chránenou prírodnou rezerváciou. Za pričinenia budhistickej komunity, nadácie ARC a Svetového fondu na ochranu prírody (WWF) bolo jazero Tso Moriri v novembri 2000 ako jedno z 26 miest na svete vyhlásené za „Posvätný dar pre živú planétu“.
Toto označenie bolo výsledkom filozofie, že dar života sám o sebe je posvätný. Nevlastníme ho, ale našou zodpovednosťou je starať sa oň. Uznanie týchto „darov" významnými medzinárodnými ochranárskymi nadáciami WWF a ARC je odkazom, že svet plne akceptuje zapojenie sa náboženských hnutí do ochrany prírody. Zo strany náboženských hnutí je zase vyjadrením ich odhodlania riešiť súčasnú pálčivú situáciu.
Text a foto: Dano Kurek
V texte boli použité informácie z ARC – Alliance of Religions and Conservation a internetovej encyklopédie Wikipedia
