Paharganj je miesto, na ktoré väčšinou vedú prvé kroky cestovateľov, ktorí sa rozhodnú začať svoju cestu po Indii v Dillí. V tejto rušnej štvrti Starého Dillí, plnej obchodov, sa v okolí ulice Main Bazar nachádzajú tie najlacnejšie hotelíky pre batôžkarov. Tí tu zväčša trávia jednu, maximálne dve noci pred tým, ako sa obklopení večným davom ľudí rozhodnú utiecť do niektorej menej rušnej časti Indie.
Ako východzie miesto je Paharganj okrem lacných hotelov vhodné aj kvôli blízkosti vlakovej stanice New Delhi Station, odkiaľ sa dá cestovať napríklad do Agry, alebo do Varanasí. Autobusom sa zase dá dostať do horských oblastí na severe, napríklad do Manali, údolia Kullu a Dharamsaly. Toto všetko vedia nielen cestovatelia, ale aj všetci kšeftári a dohadzovači z Dillí, ktorí majú na Paharganj svoj raj.
![]() |
![]() |
Život sa na Main Bazar začína dlho pred východom slnka a ráno sú už ulice plné ľudí, pomedzi ktorými sa predierajú motorky, rikše, bicykle, kravy a občas sa cez túto, asi sedem metrov širokú ulicu preženie aj slon. Dav okolo neho obtečie ako rieka.
![]() |
![]() |
V tejto premávke platí jediné pravidlo – kto z koho, neskúsený cudzinec tu ale v jednom kuse odskakuje a uhýba sa pred rôznymi klaksónmi, trúbkami a zvončekmi, čo sa mu ozývajú rovno za chrbtom. Chce to ale iba trochu času. Kto prežije prvý deň, vykračuje si po ulici ako na prechádzke. Teda, ak už medzitým nedal Dillí zbohom a nesedí niekde v autobuse do Manali, kam sa ide ukľudniť z toho hurhaju.
![]() |
![]() |
Pre tých, č sa rozhodnú v Dillí pár dní zostať je Paharganj dobrá voľba v hľadaní ubytovania. Cena za dvojmiestnu izbu sa pohybuje okolo 300 – 400 rupií na noc. V niektorých sa ubytovanie dokonca dá rezervovať vopred e-mailom, dá sa vybaviť aj odvoz z letiska (cena okolo 400 rupií za auto), prípadne pred odletom odvoz na letisko (cena okolo 300 rupií za auto). 
Ak si návštevník v prvých dňoch v Indii netrúfa jesť pálivé indické jedlá v početných dhábach a stánkoch na ulici, dá sa celkom dobre najesť v niekoľkých „izraelských“ hoteloch, ktoré vo svojich reštauráciách ponúkajú napríklad veľmi dobrý falafel, alebo hummus. Mladí izraelci tu tvoria zvláštnu skupinu turistov – často chodia do Indie v skupinách okolo 10 ľudí, bývajú v hoteloch pre izraelcov, jedia svoje jedlá a z Indie ich najviac zaujíma hašiš. Keď ich omrzí potĺkanie sa po uliciach v Dillí a vysedávanie v strešných reštauráciách hotelov, väčšinou zamieria niekam do okolia Manali, alebo Dharamsaly, kde pokračujú v ničnerobení a hulení.
Najlacnejšie sa dá samozrejme najesť na ulici, chce to iba trošku odvahy a tvrdého alkoholu na dezinfekciu – aspoň počas prvých dní. Žalúdok zdravého človeka si na miestne špeciality rýchlo zvykne. Na uliciach je veľa stánkov s lacným ovocím (banány po 2 rupie za kus), v peciach tandoor sa neustále pečú rôzne čapáti, roti, naan ... (čapáti sú kus za rupiu) a samozrejme, kto by odolal lahodnému čaju masala (cca 10 rupií za šálku).
V podstate platí, že na uliciach v Starom Dillí a na Paharganj obzvlášť turistovi ponúknu čokoľvek. Výber jedla a nápojov je na počiatočnej odvahe a skúsenosti každého jednotlivo, služby miestnych holičov sú už o trochu väčšej odvahe (vraj napriek podozrivému vzhľadu svojich salónov odvádzajú dobrú robotu). Pred takými čističmi uší ale treba utekať a opravárov topánok radím úplne ignorovať. Sú schopní na kvalitné topánky nakydať guču lepidla, aby lepšie držali. Jediné, čo by na nich ale držalo naveky by bolo to lepidlo.
![]() |
![]() |
Či už si chce človek kúpiť jedlo, oblečenie, alebo odvoz k niektorej z pamiatok, treba sa zjednávať. Výnimkou sú samozrejme obchody a stánky, kde sú ceny uvedené na štítkoch. Tých je ale pomenej. Pri taxikároch a „rikšákoch“ to chce pevné nervy a cenu hlavne dohodnúť vopred a potom z nej už nespustiť, ani keby sa vodič vyhováral, že nemá naftu na spiatočnú cestu, alebo že musel ísť okľukou, lebo niekde horelo.
![]() |
![]() |
Aj keď sa Paharganj môže pri prvej návšteve zdať hrozne špinavý (čo aj je) a preľudnený (Dillí má oficiálne 16 miliónov obyvateľov), je to celkom zaujímavé miesto, kde sa dá stráviť nejaký čas trebárs len pozorovaním ľudí. Každý deň od skorého rána do neskorej noci sa tu odohrávajú tisícky príbehov.
![]() |
![]() |
Text a foto: Dano Kurek



Twitter
Myspace
Facebook


















