Zdieľaj
Twitter
Myspace
Facebook
La Défense – komplex mrakodrapov v Paríži ma fascinoval už počas môjho štúdia architektúry. Spôsob, akým sa Paríž vysporiadal s výškovými budovami je obdivuhodný a pomerne neobvyklý. Keď som sa o niekoľko rokov neskôr vydala na cestu za architektúrou Paríža, bola som zvedavá aké je La Défense pol storočia po svojom vzniku.
História La Défense siaha až na koniec prvej svetovej vojny, keď sa plánuje rozšíriť oblasť ležiaca na hlavnej parížskej osi v smere ulice Champs-Élysées – medzi Víťazným oblúkom a štvrťou Naterre ležiacou na okraji centra Paríža. Návrhy, ktoré hovoria o výstavbe mrakodrapov pozdĺž celej tejto osi, predkladajú mnohí slávni architekti – napríklad aj Le Corbusier alebo Auguste Perret. Nasledujúca Veľká hospodárska kríza v roku 1930 ale znemožňuje ktorýkoľvek zo zámerov zrealizovať. Neskôr, v roku 1931, vypisuje mesto novú súťaž. Tentokrát s obmedzením, že mrakodrapy môžu stáť ďalej od mesta – až v časti La Défense. Toto obmedzenie vyplýva z obavy, že vysoké budovy znemožnia výhľad na Víťazný oblúk. Ale ani návrhy z tejto súťaže nie sú realizované. Dôvodom je najmä nedostatok financií.
Komplex oficiálne vzniká napokon až v roku 1958, keď francúzska vláda zakladá EPAD (Établissement public d´aménagement de La Défense) – Verejnoprávny podnik na výstavbu La Défense, ktorý definuje územie jeho pôsobnosti a vyčleňuje potrebné financie. Už v tomto roku je postavená prvá budova komplexu – Národné centrum priemyslu a techniky – CNIT – kde sa majú konať veľtrhy. Prvá významná kancelárska budova – Tour Nobel – je postavená v roku 1966.
Pri výstavbe La Défense – kancelárskeho komplexu obohateného o obytné budovy, obchody, zábavné centrá a hotely sa EPAD od začiatku riadi myšlienkou striktného oddelenia dopravy a peších. Komplex je z tohto dôvodu dvojúrovňový – na úrovni terénu je pešia zóna, zatiaľ čo metro, vlaky a autá sú ukryté v podzemí.
V 70-tych rokoch vypracováva EPAD nový plán výstavby, ktorý podnecuje výstavbu ďalších kancelárskych priestorov, ale i prvých obytných budov. Do roku 1972 sú postavené výškové budovy napríklad aj pre firmy Franklin, Assur, Gan či FIAT. Ďalším motorom rozvoja je otvorenie linky regionálneho rýchlovlaku RAR, ktorým cesta z centra Paríža trvá necelých 5 minút.
V tomto čase sa začínajú v komplexe objavovať prvé umelecké diela a tiež prvá kritika, ktorá padá najmä na vrub výšky objektov. Druhá polovica 70-tych rokov je poznačená krízou, no už začiatkom 80-tych rokov do La Défense pribúda prvé obchodné centrum.
V tomto období sa dostáva na rad otázka dominanty – akéhosi ukončenia hlavného priestranstva La Défense. V roku 1982 je preto vypísaná súťaž, ktorej sa zúčastňuje viac ako 400 autorov. Definitívny výber pripadá na prezidenta Francoisa Mitteranda. Ten sa napokon rozhoduje pre jednoduchý rám od neznámeho dánskeho architekta Johanna Otto Von Sprecklesena. O viac ako 20 rokov neskôr sa zdá, že vybral dobre. Z tohto na pohľad jednoduchého, no obrovského projektu sa stal symbol La Défense a tiež jedna z hlavných parížskych atrakcií. La Grande Arche je dostavaný v roku 1989. Nový alebo Veľký víťazný oblúk ako sa tiež budove hovorí, stojí oproti skutočnému Arc the Triomph ako jeho protiváha a je zakončením hlavnej parížskej osy od Bastilly cez Louvre a Champs-Elysées. Na streche La Grande Arche je terasa, z ktorej sa dá za 10 EUR pokochať iným pohľadom nielen na La Défense, ale aj na centrum Paríža.
Osemdesiate roky sú aj po iných stránkach pre la Défense zlatým vekom. Veľa sa stavia a pribúda sem tiež nová funkcia v podobe prvých hotelových objektov. Deväťdesiate roky prinášajú ďalšiu krízu, ktorá však rozvoj La Défense nezastavuje. Pobočky si tu budujú spoločnosti ako Société Générale, KPMG alebo Kvaerner.
Po roku 2000 záujem o priestory v La Défense opäť vzrastá, začínajú sa rekonštruovať najstaršie kancelárske budovy, plánuje sa ďalší rozvoj. Dnes nie je jasné, ako sa podpíše súčasná realitná kríza na rozvoji komplexu. No ak La Défense prekonalo krízu v 70-tych, 80-tych i 90-tych rokoch, dá sa očakávať, že ani táto súčasná rozvoj tohto najväčšieho kancelárskeho centra Európy nezastaví.
V súčasnosti v La Défense sídli viac ako 1500 spoločností, 15 z nich je zo svetovej päťdesiatky. Okrem iných sa tu dajú nájsť aj Areva, Calyon, EDF, AXA, Société Générale, Technip či Ernst & Young. Podľa oficiálnych údajov webovej stránky www.ladefense.fr tu pracuje 150 000 ľudí a žije 20 000 obyvateľov. Hoci pôvodným zámerom bolo urobiť živé centrum, tento nepomer medzi pracujúcimi a obyvateľmi spôsobuje, že dni sú tu rušné, no večer sa tu veľa ľudí dá stretnúť len ťažko.
Po piatich desaťročiach sa napriek neutíchajúcej kritike dá hovoriť o úspechu, ktorý v Európe stále nemá obdoby. Znalci realitného trhu sa zhodujú na tom, že La Défense do tejto polohy dostal najmä fakt, že výstavbu komplexu koordinovala verejnoprávna spoločnosť EPAD. Vďaka nej pôsobí La Défense uceleným dojmom, kde sa človek cíti dobre, kde si zeleň drží svoje miesto, kde sú umelecké diela doslova na každom kroku.
Text: Denisa Kureková
Foto: Dano Kurek, Denisa Kureková
História La Défense siaha až na koniec prvej svetovej vojny, keď sa plánuje rozšíriť oblasť ležiaca na hlavnej parížskej osi v smere ulice Champs-Élysées – medzi Víťazným oblúkom a štvrťou Naterre ležiacou na okraji centra Paríža. Návrhy, ktoré hovoria o výstavbe mrakodrapov pozdĺž celej tejto osi, predkladajú mnohí slávni architekti – napríklad aj Le Corbusier alebo Auguste Perret. Nasledujúca Veľká hospodárska kríza v roku 1930 ale znemožňuje ktorýkoľvek zo zámerov zrealizovať. Neskôr, v roku 1931, vypisuje mesto novú súťaž. Tentokrát s obmedzením, že mrakodrapy môžu stáť ďalej od mesta – až v časti La Défense. Toto obmedzenie vyplýva z obavy, že vysoké budovy znemožnia výhľad na Víťazný oblúk. Ale ani návrhy z tejto súťaže nie sú realizované. Dôvodom je najmä nedostatok financií.
 |  |
Komplex oficiálne vzniká napokon až v roku 1958, keď francúzska vláda zakladá EPAD (Établissement public d´aménagement de La Défense) – Verejnoprávny podnik na výstavbu La Défense, ktorý definuje územie jeho pôsobnosti a vyčleňuje potrebné financie. Už v tomto roku je postavená prvá budova komplexu – Národné centrum priemyslu a techniky – CNIT – kde sa majú konať veľtrhy. Prvá významná kancelárska budova – Tour Nobel – je postavená v roku 1966.
 |  |
Pri výstavbe La Défense – kancelárskeho komplexu obohateného o obytné budovy, obchody, zábavné centrá a hotely sa EPAD od začiatku riadi myšlienkou striktného oddelenia dopravy a peších. Komplex je z tohto dôvodu dvojúrovňový – na úrovni terénu je pešia zóna, zatiaľ čo metro, vlaky a autá sú ukryté v podzemí.
V 70-tych rokoch vypracováva EPAD nový plán výstavby, ktorý podnecuje výstavbu ďalších kancelárskych priestorov, ale i prvých obytných budov. Do roku 1972 sú postavené výškové budovy napríklad aj pre firmy Franklin, Assur, Gan či FIAT. Ďalším motorom rozvoja je otvorenie linky regionálneho rýchlovlaku RAR, ktorým cesta z centra Paríža trvá necelých 5 minút.
V tomto čase sa začínajú v komplexe objavovať prvé umelecké diela a tiež prvá kritika, ktorá padá najmä na vrub výšky objektov. Druhá polovica 70-tych rokov je poznačená krízou, no už začiatkom 80-tych rokov do La Défense pribúda prvé obchodné centrum.
V tomto období sa dostáva na rad otázka dominanty – akéhosi ukončenia hlavného priestranstva La Défense. V roku 1982 je preto vypísaná súťaž, ktorej sa zúčastňuje viac ako 400 autorov. Definitívny výber pripadá na prezidenta Francoisa Mitteranda. Ten sa napokon rozhoduje pre jednoduchý rám od neznámeho dánskeho architekta Johanna Otto Von Sprecklesena. O viac ako 20 rokov neskôr sa zdá, že vybral dobre. Z tohto na pohľad jednoduchého, no obrovského projektu sa stal symbol La Défense a tiež jedna z hlavných parížskych atrakcií. La Grande Arche je dostavaný v roku 1989. Nový alebo Veľký víťazný oblúk ako sa tiež budove hovorí, stojí oproti skutočnému Arc the Triomph ako jeho protiváha a je zakončením hlavnej parížskej osy od Bastilly cez Louvre a Champs-Elysées. Na streche La Grande Arche je terasa, z ktorej sa dá za 10 EUR pokochať iným pohľadom nielen na La Défense, ale aj na centrum Paríža.
Osemdesiate roky sú aj po iných stránkach pre la Défense zlatým vekom. Veľa sa stavia a pribúda sem tiež nová funkcia v podobe prvých hotelových objektov. Deväťdesiate roky prinášajú ďalšiu krízu, ktorá však rozvoj La Défense nezastavuje. Pobočky si tu budujú spoločnosti ako Société Générale, KPMG alebo Kvaerner.
 |  |
Po roku 2000 záujem o priestory v La Défense opäť vzrastá, začínajú sa rekonštruovať najstaršie kancelárske budovy, plánuje sa ďalší rozvoj. Dnes nie je jasné, ako sa podpíše súčasná realitná kríza na rozvoji komplexu. No ak La Défense prekonalo krízu v 70-tych, 80-tych i 90-tych rokoch, dá sa očakávať, že ani táto súčasná rozvoj tohto najväčšieho kancelárskeho centra Európy nezastaví.
V súčasnosti v La Défense sídli viac ako 1500 spoločností, 15 z nich je zo svetovej päťdesiatky. Okrem iných sa tu dajú nájsť aj Areva, Calyon, EDF, AXA, Société Générale, Technip či Ernst & Young. Podľa oficiálnych údajov webovej stránky www.ladefense.fr tu pracuje 150 000 ľudí a žije 20 000 obyvateľov. Hoci pôvodným zámerom bolo urobiť živé centrum, tento nepomer medzi pracujúcimi a obyvateľmi spôsobuje, že dni sú tu rušné, no večer sa tu veľa ľudí dá stretnúť len ťažko.
Po piatich desaťročiach sa napriek neutíchajúcej kritike dá hovoriť o úspechu, ktorý v Európe stále nemá obdoby. Znalci realitného trhu sa zhodujú na tom, že La Défense do tejto polohy dostal najmä fakt, že výstavbu komplexu koordinovala verejnoprávna spoločnosť EPAD. Vďaka nej pôsobí La Défense uceleným dojmom, kde sa človek cíti dobre, kde si zeleň drží svoje miesto, kde sú umelecké diela doslova na každom kroku.
 |  |
Text: Denisa Kureková
Foto: Dano Kurek, Denisa Kureková
