Zdieľaj
Twitter
Myspace
Facebook
Karnak ma bohatú a komplikovanú históriu. Jej chronológia, historické súvislosti a nepochybne aj pochopenie architektonických zásad jeho výstavby nám môže pomôcť lepšie pochopiť chrámový komplex a tým nám priniesť silnejší zážitok z tohto miesta.
Thutmose I.
O výstavbu Amónovho chrámu sa zaslúžil Thutmose I. Na mieste zničenej svätyne zo Strednej ríše vystaval štvrtý, piaty a šiesty pylón, ktoré vedú v samotnému obdĺžnikovému chrámu. Pred štvrtým pylónom, vtedy vstupným, dal Thutmose I. postaviť dva obelisky.
Hatšepsut
Thutmose II. o výstavbu Karnaku veľký záujem nejavil, oveľa významnejšou staviteľkou bola kráľovná Hatšepsut. Do vnútra centrálnej časti Amonovho chrámu dala vbudovať kremenicovú sieň s bárkou a po jej oboch stranách rad miestností. V chráme dala postaviť aj štyri obelisky – dva medzi štvrtým a piatym pylónom a dva pri východnom múre. Z obdobia vlády Hatšepsut pochádza aj ôsmy pylón nachádzajúci sa z južnej stany chrámu.
Thutmose III.
Nástupca Hatšepsut, jej synovec a nevlastný syn Thutmose III., kráľovnú nenávidel, čo sa podpísalo aj na jeho prístupe k jej stavbám v Karnaku. Vo všeobecnosti sa však Thutmose III. pustil do výstavby Karnaku pomerne svojským štýlom – ničením a rekonštrukciou diel postavených jeho predchodcami.
Z východnej strany centrálneho Amonovho chrámu pristavil svätú sieň s radom miestností a svätýň. Úplne zmenil sieň Thutmosa I. medzi štvrtým a piatym pylónom. Pred obelisky Thutmosa I. postavil dva svoje vlastné – pochopiteľne oveľa vyššie, do siene preniesol sochy ozirického kráľa, ktoré predtým zdobili múr okolo chrámu, prestaval potrikus medzi piatym a šiestym pylónom, na ktorý umiestnil zoznam podrobených národov. Medzi šiesty pylón a sieň kráľovnej Hatšepsut postavil tzv. sieň análov, ktorá hovorí o vojnových úspechoch panovníka. Podobné – Thutmosa II. oslavujúce hieroglyfy sa našli aj na viacerých miestach chrámu. Z juhovýchodnej strany chrámu pristaval tzv. veľkú sieň sviatkov, v ktorej sa nachádzajú mnohé miestnosti, okrem iného aj miestnosti, ktoré pre krásne reliéfy dostali názov botanická záhrada. Časti basreliéfov z nej boli v 19. storočí premiestnené do parížskeho Louvru. Táto sieň bola nazvaná neskôr aj sieň predkov, pretože sa v nej našli kartuše 61 panovníkov, ktorí sa zaslúžili o stavbu Karnaku. Z juhovýchodu – medzi dvoma obeliskami svojej kráľovskej tety a nevlastnej matky – dal panovník vystavať aj menšiu svätyňu. Ďalšie dva Hatšepsutine obelisky – postavené medzi štvrtým a piatym pylónom dal obostavať múrmi zo všetkých strán. Z južnej stany Amonovho chrámu, pred pylón postavený kráľovnou dal postaviť nový, siedmy pylón a pri ňom malý chrámik zo strany posvätného jazera. Dielom Thutmose III. je aj posvätné jazero a menší chrám v severnej časti komplexu zasvätený bohovi Ptahovi.
Amenhotep II. a Thutmose IV.
Ďalší panovníci – Amenhotep II. a Thutmose IV. – nevyvinuli výraznú činnosť na stavbe Karnaku. Amenhotep II. dal vystavať malý chrám na južnej strane komplexu, ktorý sa neskôr ocitol medzi deviatym a desiatym pylónom. Thutmose IV. vybudoval iba malú svätyňu z alabastru, z ktorej sa zachovalo iba niekoľko kvádrov v treťom pylóne a opevnené bašty zo západnej strany štvrtého pylóna.
Amenhotep III.
O skrášlenie Karnaku sa vo veľkej miere pričinil Amenhotep III. Architekt tohto panovníka je tvorcom kánonu klasického egyptského chrámu. Bez jeho znalosti sa v Karnaku nemožno úplne vyznať a pochopiť ho. Amenhotep III. dal vystavaťl oba pridružené chrámové komplexy – chrám bohyne Mut a chrám boha Monceva. Aj obrí skarabeus zo žuly umiestnený pri posvätnom jazere, ktorého sa dodnes dotýkajú tisíce návštevníkov, je dielom Amenhotepa III. Tento panovník stál aj za rozsiahlymi zmenami v hlavnom Amonovom chráme. Postavil tretí pylón a čo je azda najvýznamnejšie, v hypostylovej sieni nechal vystavať 14 hlavných stĺpov s hlavicami v tvare otvorených kalichov kvetu. Do dnes sa z nich zachovalo 12 – dva neexistujúce stáli v mieste neskôr postaveného druhého pylóna. Stĺpy boli pôvodne alejou vedúcou k novému vchodu do hlavného chrámu. Amenthotep III. tiež vystaval aj ďalší významný chrám – tentoraz zasvätený synovi boha Amona – Chonsemu. Leží na západe komplexu Amonovho chrámu. Práve tento chrám možno považovať za prvý, ktorý sa riadil klasickým kánonom sakrálnej architektúry Egypta.
Achnaton
Achnaton (Amenhotep IV.), ktorý počas svojej vlády ustanovil boha Atona za jediného boha Egypta vybudoval v Karnaku Atonovi svätyňu východne od Amonovho chrámu. Táto stavba však bola úplne zničená a jej polohu dokazujú iba vykopávky.
Aj jeho nasledovníci Tutanchamon a Eje stavali na území Karnaku, čo dokazujú zachované architrávy. Významnejšie stavby sa však nezachovali.
Haremheb
Trvalé staviteľské pamiatky zanechal až posledný panovník 18. dynastie – Haremheb. Postavil až tri pylóny – druhý, deviaty a desiaty. Jeho dielom je aj aleja sfíng spájajúca desiaty pylón s chrámom bohyne Mut.
Pred druhým pylónom dal Ramesse II. postaviť dve obrovské žulové sochy zobrazuje samotného panovníka a jeho manželku Nefertari a vestibul pred pylónom ozdobil reliéfmi. Ďalšie dva kolosy zobrazujúce panovníka a manželku Nefertari dal postaviť pri deviatom pylóne.
Tiež dal vystavať aleja sfíng s baraními hlavami vedúci od Nílu k vchodu do chrámu, čím vytvoril impozantný vstup. Po vybudovaní prvého nádvoria (medzi prvým a druhým pylónom) bola časť sfíng presunutá na južnú stranu nádvoria. Sfingy, ktoré sú dnes pred vstupom do Karnaku sú stále na svojom pôvodnom mieste. Počas svojej vlády dal postaviť aj dve malé svätyne – jednu východne od Amonovho chrámu a jednu v komplexe chrámu bohyne Mut.
Po kráľovi Mereptahovi, ktorý v Karnaku zanechal iba niekoľko kartúš a reliéfov sa o rozvoj komplexu pričinil Setchi II. Postavil pylón pri chráme bohyne Mut, no najmä vystaval trojitú svätyňu zasvätenú tzv. thébskej triáde – božskej rodine Amonovi, manželke Mut a ich synovi Chonsovi. Táto bola neskôr začlenená do priestoru veľkého nádvoria.
Ramesse III. sa pričinil aj o výzdobu Chonsovho chrámu, v čom pokračovali aj neho nasledovníci. Inak ale títo panovníci nezanechali po sebe väčšie stopy. Výnimkou bol Ramesse IX., ktorý dal postaviť múr s bránou medzi tretím a štvrtým pylónom.
Z kráľov 22. dynastie možno spomenúť iba kráľa Osorkona II., ktorý vystaval pri posvätnom jazere menšiu svätyňu.
Z Núbijských kráľov (25. dynastia) zanechal stopy v Karnaku kráľ Šabako, ktorý postavil bránu pri chráme boha Ptaha a chrám pri posvätnom jazere. Faraón Taharka sa o výzdobu Karnaku zaslúžil ešte viac – jeho dielom je veľká kolonáda na prvom nádvorí Amonovho chrámu. Okrem toho dal Taharka postaviť menšiu svätyňu medzi južným múrom a posvätným jazerom a kolonádu pri malom chráme Ramessa II. na východ od Amonovho chrámu. Medzi komplexom Amonovho chrámu a komplexom chrámu bohyne Mut postavil svätyňu boha Ozirisa-Ptaha a v samotnom chráme bohyne Mut jednu z svätýň. Po Taharkovej smrti postihla Théby a spolu s ním aj Karnak útok Asýrska invázia, pri ktorej Karnak výrazne utrpel a takmer úplne zničené bolo aj mesto.
Do obnovy Karnaku sa pustili o takmer 300 rokov neskôr až panovníci 30. dynastie. Najvýraznejšími boli počiny kráľa Nechetnebefa I. Práve on dal vybudovať prvý pylón, ktorý je dodnes vstupnou bránou do komplexu. Taktiež chrám boha Monceva vylepšil novým pylónom.
Ani Ptolemaiovci sa neuspokojili iba s umiestnením kartuší na existujúce stavby. Ptolemaios II. okrem stavieb v chráme Mút a Monceva vybudoval pri Chonsovom chráme chrám bohyne Apet. Najvýznamnejšími počinmi však bolo vystavanie brán a pylónov – brána Ptolemaia III. pred chrámom Chonsa, pylóny vedúce k chrámom bohyne Mut a bohov Monceva a Ptaha vybudované Ptolemaiom II. a III.
V súvislosti s prestavbami v tomto období zrejme súvisí aj obrovská skrýša, či skôr smetisko – jama hlboká viac ako 14 metrov, ktorá sa našla na nádvorí pred siedmym pylónom obsahujúca viac ako 20-tisíc pamiatok z rôznych období Karnaku.
Opätovné objavenie tejto nesmierne cennej kultúrnej pamiatky a jeho ochrana nastala až o 1400 rokov neskôr – v 18. storočí.
Text: Denisa Kureková
Foto: NOMAD
Kult Amona
V thébskom náboženstve počas Strednej ríše začal z bezvýznamného egyptského bôžika Amona – známeho azda len vo vtedajšom Vesete (Thébach) – vzrastať boh, ktorého kult vyvrcholil v Novej ríši, keď aj vďaka veľkému vplyvu Théb v Egypte sa stal najvýznamnejším bohom Egypta. Dodnes najzachovalejším chrámom zasväteným Amonovi je Karnak. Tento chrám sa pravdepodobne začal stavať v období 12. dynastie a jeho posledné časti boli dostavované pár rokov pred Kristom.12. dynastia – Amenemhet I., Senvosret I.
Už prvý panovník 12. dynastie – Amenemhet I. položil základy Karnaku, no preslávil ho až jeho nástupca Senvosret I. Pravdepodobne on sa pričinil o vystavavnie chrámu, ktorého zrúcaniny sa našli uprostred neskôr postaveného Amonovho chrámu.18. dynastia – najväčší rozkvet Karnaku
Najväčší rozkvet Karnaku nastal však až počas obdobia Novej ríše, keď sa počas 18. dynastie stávajú Théby hlavným mestom Egypta. Vtedy sa areál chrámu rozšíril na tri odlišné komplexy. Najväčší Amonov chrám, severne od neho chrám boha Monceva a na juhu chrám bohyne Mut.Thutmose I.
O výstavbu Amónovho chrámu sa zaslúžil Thutmose I. Na mieste zničenej svätyne zo Strednej ríše vystaval štvrtý, piaty a šiesty pylón, ktoré vedú v samotnému obdĺžnikovému chrámu. Pred štvrtým pylónom, vtedy vstupným, dal Thutmose I. postaviť dva obelisky.
Hatšepsut
Thutmose II. o výstavbu Karnaku veľký záujem nejavil, oveľa významnejšou staviteľkou bola kráľovná Hatšepsut. Do vnútra centrálnej časti Amonovho chrámu dala vbudovať kremenicovú sieň s bárkou a po jej oboch stranách rad miestností. V chráme dala postaviť aj štyri obelisky – dva medzi štvrtým a piatym pylónom a dva pri východnom múre. Z obdobia vlády Hatšepsut pochádza aj ôsmy pylón nachádzajúci sa z južnej stany chrámu.
Thutmose III.
Nástupca Hatšepsut, jej synovec a nevlastný syn Thutmose III., kráľovnú nenávidel, čo sa podpísalo aj na jeho prístupe k jej stavbám v Karnaku. Vo všeobecnosti sa však Thutmose III. pustil do výstavby Karnaku pomerne svojským štýlom – ničením a rekonštrukciou diel postavených jeho predchodcami.
Z východnej strany centrálneho Amonovho chrámu pristavil svätú sieň s radom miestností a svätýň. Úplne zmenil sieň Thutmosa I. medzi štvrtým a piatym pylónom. Pred obelisky Thutmosa I. postavil dva svoje vlastné – pochopiteľne oveľa vyššie, do siene preniesol sochy ozirického kráľa, ktoré predtým zdobili múr okolo chrámu, prestaval potrikus medzi piatym a šiestym pylónom, na ktorý umiestnil zoznam podrobených národov. Medzi šiesty pylón a sieň kráľovnej Hatšepsut postavil tzv. sieň análov, ktorá hovorí o vojnových úspechoch panovníka. Podobné – Thutmosa II. oslavujúce hieroglyfy sa našli aj na viacerých miestach chrámu. Z juhovýchodnej strany chrámu pristaval tzv. veľkú sieň sviatkov, v ktorej sa nachádzajú mnohé miestnosti, okrem iného aj miestnosti, ktoré pre krásne reliéfy dostali názov botanická záhrada. Časti basreliéfov z nej boli v 19. storočí premiestnené do parížskeho Louvru. Táto sieň bola nazvaná neskôr aj sieň predkov, pretože sa v nej našli kartuše 61 panovníkov, ktorí sa zaslúžili o stavbu Karnaku. Z juhovýchodu – medzi dvoma obeliskami svojej kráľovskej tety a nevlastnej matky – dal panovník vystavať aj menšiu svätyňu. Ďalšie dva Hatšepsutine obelisky – postavené medzi štvrtým a piatym pylónom dal obostavať múrmi zo všetkých strán. Z južnej stany Amonovho chrámu, pred pylón postavený kráľovnou dal postaviť nový, siedmy pylón a pri ňom malý chrámik zo strany posvätného jazera. Dielom Thutmose III. je aj posvätné jazero a menší chrám v severnej časti komplexu zasvätený bohovi Ptahovi.
VIDEO: HISTÓRIA KARNACKÉHO CHRÁMU
Amenhotep II. a Thutmose IV.
Ďalší panovníci – Amenhotep II. a Thutmose IV. – nevyvinuli výraznú činnosť na stavbe Karnaku. Amenhotep II. dal vystavať malý chrám na južnej strane komplexu, ktorý sa neskôr ocitol medzi deviatym a desiatym pylónom. Thutmose IV. vybudoval iba malú svätyňu z alabastru, z ktorej sa zachovalo iba niekoľko kvádrov v treťom pylóne a opevnené bašty zo západnej strany štvrtého pylóna.
Amenhotep III.
O skrášlenie Karnaku sa vo veľkej miere pričinil Amenhotep III. Architekt tohto panovníka je tvorcom kánonu klasického egyptského chrámu. Bez jeho znalosti sa v Karnaku nemožno úplne vyznať a pochopiť ho. Amenhotep III. dal vystavaťl oba pridružené chrámové komplexy – chrám bohyne Mut a chrám boha Monceva. Aj obrí skarabeus zo žuly umiestnený pri posvätnom jazere, ktorého sa dodnes dotýkajú tisíce návštevníkov, je dielom Amenhotepa III. Tento panovník stál aj za rozsiahlymi zmenami v hlavnom Amonovom chráme. Postavil tretí pylón a čo je azda najvýznamnejšie, v hypostylovej sieni nechal vystavať 14 hlavných stĺpov s hlavicami v tvare otvorených kalichov kvetu. Do dnes sa z nich zachovalo 12 – dva neexistujúce stáli v mieste neskôr postaveného druhého pylóna. Stĺpy boli pôvodne alejou vedúcou k novému vchodu do hlavného chrámu. Amenthotep III. tiež vystaval aj ďalší významný chrám – tentoraz zasvätený synovi boha Amona – Chonsemu. Leží na západe komplexu Amonovho chrámu. Práve tento chrám možno považovať za prvý, ktorý sa riadil klasickým kánonom sakrálnej architektúry Egypta.
 |  |
Achnaton
Achnaton (Amenhotep IV.), ktorý počas svojej vlády ustanovil boha Atona za jediného boha Egypta vybudoval v Karnaku Atonovi svätyňu východne od Amonovho chrámu. Táto stavba však bola úplne zničená a jej polohu dokazujú iba vykopávky.
Aj jeho nasledovníci Tutanchamon a Eje stavali na území Karnaku, čo dokazujú zachované architrávy. Významnejšie stavby sa však nezachovali.
Haremheb
Trvalé staviteľské pamiatky zanechal až posledný panovník 18. dynastie – Haremheb. Postavil až tri pylóny – druhý, deviaty a desiaty. Jeho dielom je aj aleja sfíng spájajúca desiaty pylón s chrámom bohyne Mut.
19. dynastia – Setchi I., Ramesse II., Setchi II.
Najvýraznejším staviteľským počinom 19. dynastie je bezpochyby slávna Hypostylová sieň, ktorú postavili Setchi I. a Ramesse II. medzi druhým a tretím pylónom pri stĺpoch postavených Amenhotepom III. Z každej strany pridali sedem x deväť stĺpov (s výnimkou radov vedľa veľkých Amenhotepových stĺpov, tam je len sedem stĺpov). Nad stĺpmi, pri vrchu strednej lode, sa nachádzali veľké okná s kamennými mrežami. Steny aj stĺpy boli napriek faktu, že v sieni bolo len málo svetla, bohato zdobené vojnovými výjavmi Setchiho I. a najmä Ramessa II. Mimoriadne cenné sú texty vypovedajúce o zmluve s Chetitmi z obdobia Ramessa II. |  |
Pred druhým pylónom dal Ramesse II. postaviť dve obrovské žulové sochy zobrazuje samotného panovníka a jeho manželku Nefertari a vestibul pred pylónom ozdobil reliéfmi. Ďalšie dva kolosy zobrazujúce panovníka a manželku Nefertari dal postaviť pri deviatom pylóne.
 |  |
Tiež dal vystavať aleja sfíng s baraními hlavami vedúci od Nílu k vchodu do chrámu, čím vytvoril impozantný vstup. Po vybudovaní prvého nádvoria (medzi prvým a druhým pylónom) bola časť sfíng presunutá na južnú stranu nádvoria. Sfingy, ktoré sú dnes pred vstupom do Karnaku sú stále na svojom pôvodnom mieste. Počas svojej vlády dal postaviť aj dve malé svätyne – jednu východne od Amonovho chrámu a jednu v komplexe chrámu bohyne Mut.
Po kráľovi Mereptahovi, ktorý v Karnaku zanechal iba niekoľko kartúš a reliéfov sa o rozvoj komplexu pričinil Setchi II. Postavil pylón pri chráme bohyne Mut, no najmä vystaval trojitú svätyňu zasvätenú tzv. thébskej triáde – božskej rodine Amonovi, manželke Mut a ich synovi Chonsovi. Táto bola neskôr začlenená do priestoru veľkého nádvoria.
20. dynastia – Ramesse III.
Z 20. dynastie má najväčšiu zásluhu na výstavbe Karnaku Ramesse III., ktorý dal pri druhom pylóne postaviť chrám, na nádvorí ktorého stáli ozirické sochy kráľa. Tento chrám patrí spolu s chrámom boha Chonsa k najzachovalejším pamiatkam Karnaku. Ďalej postavil menšiu svätyňu pri treťom pylóne a jeden chrám v západnom nároží areálu chrámu bohyne Mut.Ramesse III. sa pričinil aj o výzdobu Chonsovho chrámu, v čom pokračovali aj neho nasledovníci. Inak ale títo panovníci nezanechali po sebe väčšie stopy. Výnimkou bol Ramesse IX., ktorý dal postaviť múr s bránou medzi tretím a štvrtým pylónom.
21. až 30. dynastia
Hrihor dobudoval v Chonsovom chráme nádvorie. Ďalší králi 21. dynastie sa o rozvoj Karnaku prakticky nezaslúžili. Zostali po nich len ich mená na múroch existujúcich stavieb.Z kráľov 22. dynastie možno spomenúť iba kráľa Osorkona II., ktorý vystaval pri posvätnom jazere menšiu svätyňu.
Z Núbijských kráľov (25. dynastia) zanechal stopy v Karnaku kráľ Šabako, ktorý postavil bránu pri chráme boha Ptaha a chrám pri posvätnom jazere. Faraón Taharka sa o výzdobu Karnaku zaslúžil ešte viac – jeho dielom je veľká kolonáda na prvom nádvorí Amonovho chrámu. Okrem toho dal Taharka postaviť menšiu svätyňu medzi južným múrom a posvätným jazerom a kolonádu pri malom chráme Ramessa II. na východ od Amonovho chrámu. Medzi komplexom Amonovho chrámu a komplexom chrámu bohyne Mut postavil svätyňu boha Ozirisa-Ptaha a v samotnom chráme bohyne Mut jednu z svätýň. Po Taharkovej smrti postihla Théby a spolu s ním aj Karnak útok Asýrska invázia, pri ktorej Karnak výrazne utrpel a takmer úplne zničené bolo aj mesto.
Do obnovy Karnaku sa pustili o takmer 300 rokov neskôr až panovníci 30. dynastie. Najvýraznejšími boli počiny kráľa Nechetnebefa I. Práve on dal vybudovať prvý pylón, ktorý je dodnes vstupnou bránou do komplexu. Taktiež chrám boha Monceva vylepšil novým pylónom.
Macedónski králi a Ptolemaiovci v Karnaku
Alexander Veľký prispel k obnove Karnaku vyzdobením zničenej siene Thutmosa III. rituálnymi kresbami. Jeho nasledovník, Filippos Arrhidaios vybudoval uprostred chrámu kráľovnej Hatšepsut veľkú žulovú svätyňu Amonovej bárky.Ani Ptolemaiovci sa neuspokojili iba s umiestnením kartuší na existujúce stavby. Ptolemaios II. okrem stavieb v chráme Mút a Monceva vybudoval pri Chonsovom chráme chrám bohyne Apet. Najvýznamnejšími počinmi však bolo vystavanie brán a pylónov – brána Ptolemaia III. pred chrámom Chonsa, pylóny vedúce k chrámom bohyne Mut a bohov Monceva a Ptaha vybudované Ptolemaiom II. a III.
V súvislosti s prestavbami v tomto období zrejme súvisí aj obrovská skrýša, či skôr smetisko – jama hlboká viac ako 14 metrov, ktorá sa našla na nádvorí pred siedmym pylónom obsahujúca viac ako 20-tisíc pamiatok z rôznych období Karnaku.
Príchod kresťanstva a „objavenie“ Karnaku
S príchodom kresťanstva v 4. storočí sa chrámy v Karnaku chtiac-nechtiac adaptovali na nové využitie. Znamenalo to okrem iného veľa zničených sôch či kladivami otlčené reliéfy. V niekdajších chrámoch si obyvatelia zriadili príbytky.Opätovné objavenie tejto nesmierne cennej kultúrnej pamiatky a jeho ochrana nastala až o 1400 rokov neskôr – v 18. storočí.
Slovníček pojmovArchitráv – preklad nesený stĺpmiBárka – čln, ktorý prevážal zosnulých do ríše mŕtvych Hypostylová sieň – miestnosť v chráme nesená množstvom stĺpov, do ktorej mali prístup iba hodnostári, kňazi a členovia dvora Chrám – budova určená na bohoslužby Kartuša – značka, podpis panovníka Kolos – socha obrovských rozmerov Obelisk – štvorstranný vysoký pamätník, ktorý v egyptskej architektúre bol monolitický a obvykle stál po oboch stranách vstupu do chrámu Portikus – stĺpová predsieň pred vstupom do chrámu Posvätné jazero – umelé jazero v blízkosti chrámu určené na symbolickú plavbu bárky Pylón – vežovitý objekt obvykle so vstupnou bránou do chrámu Reliéf, basreliéf – sochárske diela pri ktorých námet vystupuje z plochy; basreliéf je nízky reliéf Svätyňa – miesto určené na posvätné obrady – budova alebo miestnosť Bohovia, ktorým boli zasvätené chrámy v KarnakuAmon – stvoriteľ a pán sveta; pôvodne boh Théb, neskôr najvyšší boh EgyptaMut – manželka Amona, matka sveta Chons – boh mesiaca, syn Amona a Mut Apet – Tweret, bohyňa tehotenstva a pôrodu Aton – boh slnka, ktorý bol základom monoteistického náboženstva Achnatona Atum – boh stvoriteľ; jeden z najstarších egyptských bohov Moncev – boh vojny; jeho meno znamená Nomád Ptah – boh remeselníkov a umelcov Osiris – boh posmrtného života, vegetácie a plodnosti Panovníci Egypta, ktorí sa výraznejšie podpísali na vzniku a rozvoji Karnaku12. dynastiaAmenemhet I. (asi 1991 – 1962 p. n. l.) Senvosret I. (asi 1971 – 1926 p. n. l.) 18. dynastia Thutmose I. (asi 1506 – 1494 p. n. l.) Hatšepsut (asi 1490 – 1468 p. n. l.) Thutmose III. (asi 1490 – 1436 p. n. l.) Amenhotep II. (asi 1438 – 1412 p. n. l.) Thutmose IV. (asi 1412 – 1402 p. n. l.) Amenhotep III. (asi 1402 – 1364 p. n. l.) Achnaton (Amenhotep IV.) (asi 1364 – 1347 p. n. l.) Haremheb (asi 1333 – 1305 p. n. l.) 19. dynastia Setchi I. (asi 1303 – 1289 p. n. l.) Ramesse II. (asi 1289 – 1224 p. n. l.) Setchi II. (asi 1200 – 1194 p. n. l.) 20. dynastia Ramesse III. (asi 1184 – 1153 p. n. l.) 21. dynastia Hrihor (asi 1080 – 1074 p. n. l.) 21. dynastia Osorkon II. (asi 874 – 850 p. n. l.) 25. dynastia Šabaka (asi 716 – 702 p. n. l.) Taharka (asi 690 – 664 p. n. l.) 30. dynastia Nechetnebef I. (asi 379 – 361 p. n. l.) Macedónski králi (asi 332 – 305 p. n. l.) Ptolemaiovci (asi 305 – 30 p. n. l.) |
Text: Denisa Kureková
Foto: NOMAD
