NOMAD | Cestovanie, Príroda, Čaj, Exotika | Online magazín a E-shop

Zdieľaj Twitter Myspace Facebook

Hovorí sa, že lepšie je raz vidieť ako stokrát čítať. No niekedy je lepšie čítať skôr, ako sa rozhodnete vidieť. O Egypte a špeciálne Karnaku to platí dvojnásobne – tento po tisícročia stavaný chrám, na ktorom sa podieľalo viac ako 60 panovníkov, je nemožné pochopiť z letmého výkladu sprievodcu priamo na mieste.

Egypt dodnes uchvacuje svojou históriou. Popri pyramídach v Gize je jedným z hlavných kultúrnych pokladov Egypta Karnacký chrám, či jednoducho Karnak. Tento chrám zasvätený bohovi Amonovi sa do dnešných dní zachoval ako najucelenejší komplex zrúcanín architektúry Egypta. Hovorí sa o ňom aj ako o najväčšej náboženskej stavbe sveta.



Karnak dostal svoj názov podľa dedinky ležiacej neďaleko Luxoru, kde komplex leží. V staroveku sa toto miesto nazývalo aj Ipet-Isut – Najvyberanejšie z miest – a bolo súčasťou Théb. Karnak je zložený z troch chrámových komplexov. Najväčším je areál s Amonovým chrámom, južne od neho chrám bohyne Mut a severne chrám boha Montu. Verejnosti je prístupný iba komplex Amonovho chrámu.

Amonov chrám

Amonov chrám sa rozkladá na ploche 250 000 m². Do niektorých častí chrámu sa pre prebiehajúce rekonštrukčné a archeologické práce nemožno pozrieť.



Karnak sa začal stavať pred 4000 rokmi, posledné zmeny v ňom prebehli pár rokov pred narodením Krista. Počas týchto takmer 2000 rokov sa na jeho tvári podpísal praktický každý panovník Egypta. I tí, ktorí neprispeli stavbou, aspoň do stien vytesali svoje mená v podobe kartuší.

Pri prechádzke Karnakom sa návštevník akoby vracia späť v dejinách – chrám sa totiž staval od centrálnej časti k okrajom.

Vstup do Karnaku

Nádvoriu pred vstupom dominuje aleja sfíng s baraními hlavami – posvätným zvieraťom boha slnka, sily a plodnosti Amona bol práve baran. Aleja pôvodne siahala až po druhý pylón, no po postavení prvého sa časť sfíng presunula na okraj nádvoria. Hoci aleje boli pre egyptské chrámy príznačné, v Karnaku dosiahli svoj vrchol.

Vchod do chrámu je skutočne monumentálny. 113 metrov široký, 43 metrov vysoký a až 15 metrov hrubý prvý pylón sa staval až po Asýrskej invázii na Théby (asi 350 rokov p. n. l.), pri ktorej ťažko utrpel aj Karnak, a nebol nikdy úplne dokončený.

Veľké nádvorie

Na ľavej strane prvého nádvoria chrámu stojí trojitá svätyňa zasvätená tzv. thébskej triáde – božskej rodine Amona, jeho manželke, matke sveta, Mut a ich synovi, bohovi mesiaca, Chonsovi.

V strede veľkého nádvoria, ako sa tiež zvykne prvé nádvorie označovať, si nemožno nevšimnúť zvyšky kolonády, z ktorej aj dnes vidno, že v období svojho vzniku musela byť veľkolepá. Jeden zo stĺpov sa dodnes zachoval na pôvodnom mieste v plnej výške 21 metrov.




Na pravej strane nádvoria je menší chrám Ramessa III. – jedna z najzachovalejších pamiatok Karnaku.

Pred druhým pylónom sú dochované zvyšky žulových sôch Ramessa II. zobrazujúce samotného kráľa a jeho manželku Nefertari.

Hypostylová sieň

Prechodom cez druhý pylón vstupujeme do bezpochyby najslávnejšej časti Karnaku – veľkej hypostylovej siene, o vzhľad ktorej sa najviac zaslúžili Amenhotep III., Setchi I. a Ramesse II. Prvý zo spomínaných faraónov asi 1400 rokov p. n. l. postavil dvanásť centrálnych stĺpov ovenčených hlavicami v podobe otvorených lotosových kvetov. Táto kolonáda pôvodne viedla k tretiemu pylónu, ktorý bol v tom čase novým vchodom do chrámu.

O sto rokov neskôr Setchi I. a jeho syn Ramesse II. dostavali z každej strany kolonády po sedem radov stĺpov s hlavicami v tvare lotosového puku. Prvý rad mal sedem stĺpov, nasledujúcich šesť radov bolo už s deviatimi stĺpmi. Spolu je v sieni až 134 stĺpov – 12 z nich má výšku 21 metrov, zvyšné sú desaťmetrové. Celá sieň bola pôvodne zastrešená. Pri strednej – vyššej časti boli veľké okná s kamennými mrežami a v stropoch bočných lodí malé svetlíky. Napriek tomu, že v sieni bolo šero, stĺpy i steny boli bohato zdobené basreliéfmi. Za zmienku stoja vyobrazené vojnové činy oboch faraónov. Ramesse II. tu dokonca zašiel tak ďaleko, že na južnú stenu siene dal vytesať dlhú oslavnú báseň na počesť svojho víťazstva Bitky pri Kadeši – čo na tom, že v skutočnosti ju prehral.

Centrálny Amonov chrám

Za hypostylovou sieňou – pokračovaním stále na západ – sa dostávame k tretiemu, štvrtému, piatemu a šiestemu pylónu. Medzi nimi sú ďalšie dve dominanty Karnaku. Najprv obelisk Thutmosa I. a potom – medzi kamennými kvádrami – obelisk kráľovnej Hatšepsut. Fragmenty druhého obelisku, ktorý tu stál, sa nachádzajú pri svätom jazere. Obidva obelisky nechal Thutmose III., kráľovnin nevlastný syn a nasledovník trónu, obmurovať, aby po macoche, ktorá si podľa neho neprávom na 20 rokov privlastnila kráľovský trón, zmazal stopy.

Táto časť Karnaku je najstaršia, stopy v nej zachovalo najviac kráľov a tiež bola aj najčastejšie stavaná, búraná i rekonštruovaná. Nečudo teda, že nie je veľmi zachovaná a nájsť v nej zaujímavosti dokáže len návštevník s veľkou dávkou skúseností.

Pozornosť verejnosti priťahujú azda len pozostatky Oslavnej siene Thutmosa III. s lesom menších stĺpov v zadnej časti centrálneho Amonovho chrámu.

Posvätné jazero

Na juh od centrálneho Amonoho chrámu leží posvätné jazero. Niekoho môže prekvapiť jeho vzhľad – skutočne to ale nie je nádrž, ale jazero napájané z podzemných vôd. Dal ho vystavať už pred takmer 3500 rokmi Thutmose III. Pri jazere ležia úlomky Hatšepsutinho obelisku a žulová socha skarabeusa.



Od jazera smerom na východ sú viditeľné zvyšky siedmeho a ôsmeho pylóna a ohradných múrov vytvárajúcich menšie nádvoria. V jednom z týchto nádvorí sa začiatkom 20. storočia naskytol francúzskemu archeológovi skutočne neuveriteľný pohľad, keď odhalil skrýšu – jamu obsahujúcu asi 20 tisíc pamiatok Egypta, ktoré tam pravdepodobne skončili asi 200 rokov p. n. l.

Nádvoria ôsmym pylónom nekončia, pokračujú ďalej deviatym a desiatym pylónom. Tie však už nie sú prístupné verejnosti.

Ptahov chrám

Malý chrám, ktorý mnohí návštevníci prehliadnu, leží na východe areálu. Je postavený v štýle klasického egyptského chrámu. Dnes z neho stojí šesť za sebou idúcich brán.

Chonsov chrám

Zaujímavou časťou Karnaku je tiež Chonsov chrám, ktorý leží v západnom rohu areálu. Je to jedna z najzachovalejších pamiatok Karnaku. Vstup do chrámu je z juhu z cesty, ktorú lemuje aleja sfíng, ktorá pôvodne spájala Karnacký a Luxorský chrám.

Video: Prechod digitálnou rekonštrukciou Karnaku