Zdieľaj
Twitter
Myspace
Facebook
Zádušný chrám Ramessa III., bežne nazývaný Medinet Habu leží na západnom brehu Luxoru a je najzachovalejším zádušným chrámom v Thébach. Aj tento, podobne ako viaceré ďalšie Luxorské chrámy bol zasvätený bohovi Amonovi, ktorý v tom čase – takpovediac – slávil v Thébach najväčšie úspechy.
Medzi hlavné zaujímavosti tohto chrámu patria reliéfy, ktoré vypovedajú o víťazstve nad tzv. Morskými národmi počas vlády Ramessa III. Medinet Habu je pravdepodobne najznámejším zdrojom podobných textov vôbec.
Vstup do chrámu je riešený v štýle vojenskej pevnosti, aké sa stavali v Malej Ázii.
V chráme je viac ako 7000 m2 reliéfov umiestnených na stenách.
Prvý pylón, na ktorom je vidieť štyri niky, do ktorých sa umiestňovali vlajky panovníka, je 24 metrov vysoký a 67 metrov široký. Basreliéfy vytesané do jeho stien ukazujú Ramesse III. ako prináša zajatcov bohovi Amonovi.
Pylón vedie do prvého z dvoch rovnako veľkých – 40 metrov hlbokých a 24 metrov širokých otvorených nádvorí.
Na južnej strane prvého nádvoria sú stĺpy, za ktorými sa nachádza okno, v ktorom sedával alebo stával panovník pri obradoch a slávnostiach. Za týmto oknom sa nachádzal kráľovský palác, dnes sa z neho zachovali iba základy. Nie je jasné, či tento palác skutočne slúžil panovníkovi ako miesto, kde pri svojich cestách býval, alebo či išlo skôr o rituálnu stavbu.
Na severnej strane prvého nádvoria sú sochy zobrazujúce panovníka ako Osirisa. Prvé nádvorie uzatvára druhý pylón, cez ktorý sa prechádza na druhé nádvorie.
Na južnej strane druhého nádvoria je tiež, podobne ako na prvom nádvorí, stĺporadie s hlavicami v tvare zatvorených lotosových kvetov. Na severnej, východnej a aj západnej strane sú ďalšie sochy Ramesse III. s podobou Osirisa.
V zadnej časti chrámu je veľká hypostylová sieň s viacerými menšími miestnosťami. Dnes z obrovských stĺpov siene ale zostali len päty, zvyšok bol zničený zemetrasením, ktoré zasiahlo Egypt pred 2000 rokmi.
Hoci bola podstatná časť chrámu vystavaná počas 20. dynastie, zásahy doň urobili aj Ptolemaiovci. Neskôr, po príchode kresťanstva na územie Egypta, kedy kult Amona padol, bol chrám prestavaný na koptský kostol. Viaceré časti chrámu boli zničené či prestavané, pôvodné reliéfy nahradili iné obrazy. Nové nátery na stenách z pohľadu dneška chrámu však pomohli. Málokde sa totiž dajú vidieť také živé farby ako práve v Medinet Habu.
V komplexe Medinet Habu sa okrem chrámu Ramesse III. nachádzajú aj pozostatky menšieho chrámu Hatšepsut a Thutmose III. Na sever od tohto chrámu je posvätné jazierko a na západ Nílometer.
Hoci Medinet Habu nepatrí medzi najväčšie egyptské „ťaháky", pre svoju zachovalosť a úchvatné farby sa ho oplatí vidieť. Navyše chrám nie je tak veľký, ako napríklad Karnak, takže vás nebolia nohy len kým ho celý prejdete. Tiež sem chodí menej turistov, čo celkový dojem z chrámu ešte vylepšuje.
Text: Denisa Kureková
Foto: Dano Kurek a Denisa Kureková
Medzi hlavné zaujímavosti tohto chrámu patria reliéfy, ktoré vypovedajú o víťazstve nad tzv. Morskými národmi počas vlády Ramessa III. Medinet Habu je pravdepodobne najznámejším zdrojom podobných textov vôbec.
Vstup do chrámu je riešený v štýle vojenskej pevnosti, aké sa stavali v Malej Ázii.
 |  |
V chráme je viac ako 7000 m2 reliéfov umiestnených na stenách.
Prvý pylón, na ktorom je vidieť štyri niky, do ktorých sa umiestňovali vlajky panovníka, je 24 metrov vysoký a 67 metrov široký. Basreliéfy vytesané do jeho stien ukazujú Ramesse III. ako prináša zajatcov bohovi Amonovi.
Pylón vedie do prvého z dvoch rovnako veľkých – 40 metrov hlbokých a 24 metrov širokých otvorených nádvorí.
Na južnej strane prvého nádvoria sú stĺpy, za ktorými sa nachádza okno, v ktorom sedával alebo stával panovník pri obradoch a slávnostiach. Za týmto oknom sa nachádzal kráľovský palác, dnes sa z neho zachovali iba základy. Nie je jasné, či tento palác skutočne slúžil panovníkovi ako miesto, kde pri svojich cestách býval, alebo či išlo skôr o rituálnu stavbu.
 |  |
Na severnej strane prvého nádvoria sú sochy zobrazujúce panovníka ako Osirisa. Prvé nádvorie uzatvára druhý pylón, cez ktorý sa prechádza na druhé nádvorie.
 |  |
Na južnej strane druhého nádvoria je tiež, podobne ako na prvom nádvorí, stĺporadie s hlavicami v tvare zatvorených lotosových kvetov. Na severnej, východnej a aj západnej strane sú ďalšie sochy Ramesse III. s podobou Osirisa.
V zadnej časti chrámu je veľká hypostylová sieň s viacerými menšími miestnosťami. Dnes z obrovských stĺpov siene ale zostali len päty, zvyšok bol zničený zemetrasením, ktoré zasiahlo Egypt pred 2000 rokmi.
 |  |
Hoci bola podstatná časť chrámu vystavaná počas 20. dynastie, zásahy doň urobili aj Ptolemaiovci. Neskôr, po príchode kresťanstva na územie Egypta, kedy kult Amona padol, bol chrám prestavaný na koptský kostol. Viaceré časti chrámu boli zničené či prestavané, pôvodné reliéfy nahradili iné obrazy. Nové nátery na stenách z pohľadu dneška chrámu však pomohli. Málokde sa totiž dajú vidieť také živé farby ako práve v Medinet Habu.
V komplexe Medinet Habu sa okrem chrámu Ramesse III. nachádzajú aj pozostatky menšieho chrámu Hatšepsut a Thutmose III. Na sever od tohto chrámu je posvätné jazierko a na západ Nílometer.
 |  |
Hoci Medinet Habu nepatrí medzi najväčšie egyptské „ťaháky", pre svoju zachovalosť a úchvatné farby sa ho oplatí vidieť. Navyše chrám nie je tak veľký, ako napríklad Karnak, takže vás nebolia nohy len kým ho celý prejdete. Tiež sem chodí menej turistov, čo celkový dojem z chrámu ešte vylepšuje.
Text: Denisa Kureková
Foto: Dano Kurek a Denisa Kureková
