Zdieľaj
Twitter
Myspace
Facebook
Pár našich priateľov sa rozhodlo, že si v lete urobia roadtrip po Južných Čechách – za históriou, za vodou, za krásou a aj za pivom. Zdal sa mi to dobrý nápad a tak som sa rozhodla seba a svoju trojčlennú rodinu pripojiť k účastníkom. Vybrali sme si tretí júlový týždeň, ktorý sa ale napokon ukázal byť jedným z najchladnejších zo všetkých júlov aké kto pamätá. Ale nepredbiehajme.
Po dlhých debatách, hľadaní, čítaní a prepočítavaní nám vyšla nasledujúca trasa:
Bratislava – Třebíč – Telč – Jindřichův Hradec – Červená Lhota – Třeboň – Český Krumlov – Šumava a v nej Horní Vltavice a Železná Ruda. Odtiaľ sme zamierili do Prahy, ale to už do tohto príbehu nepatrí.
Deň prvý: Třebíč a Telč
Juh Čiech je úžasný najmä vďaka dvom veciam. Jednou je veľká koncentrácia menších i väčších miest s bohatou a zachovanou históriou a druhou – možno dokonca ešte dôležitejšou – je množstvo vodných plôch, ktoré sa tu nachádzajú. Rybníky, jazierka, rieky a kanály vidíte medzi poliami, pri hlavnej ceste, na kraji mesta, ale pokojne aj hneď vedľa námestia. Alebo aj tam aj tam. Vďaka týmto aspektom sú Južné Čechy neskutočne príjemné a na šťastie pre čitateľa aj nesmierne fotogenické.
Prvým mestom, kde sme zastavili, bola Třebíč. Mesto s bohatou židovskou históriou patrí medzi pamiatky UNESCO.
Jednou z najstarších zachovaných stavieb mesta je románsko-gotická bazilika Panny Marie a sv. Prokopa z 13. storočia.
Pri bazilike je pekná záhrada liečivých rastlín a bylinková záhrada. Bolo tesne po daždi, takže záhradka vyzerala chutne.
Z baziliky sme sa vybrali do Židovskej štvrti, ktorá bola naozaj pôsobivá. Náš pôvodný cieľ bol Židovský cintorín, ktorý sme ale napokon aj pre krátkosť času nenašli.
Třebíč je mesto, v ktorom sa určite dá stráviť viac ako len pár hodín, ale časový limit parkovania nám vypršal a my sme museli bežať späť na Karlovo námestie, kde sme parkovali.
Karlovo námestie je hlavným Třebíčskym námestím. Má pozdĺžny tvar a je riešené skutočne veľkoryso. Dôkazom toho je aj veľké pomerne rušivé parkovisko v jeho srdci. Napriek tomu možno na námestí najlepšie vidieť tvár, ktorú má Třebíč dnes – romantické a historizujúce fasády sú doplnené modernejšími stavbami. Na námestí ale stoja aj dva renesančné domy – zachované napriek mnohým požiarom, ktoré takmer úplne zničili najprv gotický, neskôr renesančný a barokový výraz mesta.
Čas bol neúprosný a tak sme posledné domy sledovali už len spoza okna auta. Z Třebíče sme mali namierené do ďalšej pamiatky UNESCO – do Telče.
Do Telče sme dorazili neskoro popoludní. Telč je asi najlepším dôkazom mojich úvodných slov o pôsobivosti fúzie histórie a prírody. Od 11. storočia je úzko spätá s vodou, najmä s rybníkmi, ktorých je dnes v území Telče päť. Rybníky sa v meste ocitli paradoxne pre nedostatok vody v oblasti. Navyše plytké a uzavreté údolia a hustá sieť potokov boli na tvorbu rybníkov ako stvorené. Rybnikárenie sa neskôr stalo doménou mesta. V 15. storočí bolo okolie Telče najväčšou rybnikárskou oblasťou na Morave.
Jedným z tých, ktorý sa o rozvoj rybnikárstva a aj celého mesta zaslúžil, bol Zachariáš z Hradce. Za jeho čias sa v meste nielen rybárčilo, ale aj stavalo a zaviedol sa mestský vodovod. Telč prekvitala v každom smere. Dnes jeho meno nesie hlavné námestie a tiež pivo – Telčský Zachariáš, ktorý sa mimochodom stal víťazom našej malej súťaže o najlepšie pivo z juhočeských pivovarov.
Zaparkovali sme blízko centra a vydali sa na prechádzku. Na námestie sme prešli cez most, spod ktorého sa nás pozorovali mladé daniele. Dlhé námestie Zachariáše z Hradce je obkolesené radovou zástavbou.
V zadnej časti námestia je dolná brána, ktorou sa prechádza do iného sveta – malebný Štěpnický rybník s okolitými stromami ničím nenaznačuje, že sme z námestia prešli len pár metrov.
Samozrejme tu nechýbajú krčmičky s vonkajším posedením a pivom z miestnych malých pivovarov. Drobnosť, ktorá ale na nás urobila veľký dojem – nikde nehrala hudba z rádia, takže bolo počuť len vzdialené hlasy a kroky okoloidúcich ľudí. Dá sa tu teda dlho prechádzať alebo pozorovať kľudnú atmosféru mestečka. Pozorný návštevník tak neprehliadne napríklad ani drobné príhody. Napríklad ako rómsky spoluobčan vyťahuje z fontány drobáky, ktoré tam poverčiví turisti nahádzali pre šťastie. Fantastický bol najmä spôsob, akým sa zhostil tejto bizarnej úlohy. S výrazom zenového mnícha mal na paličke – akejsi provizórnej udičke priviazanú šnúrku s magnetom na konci. A pochopiteľne, nenechal sa pri tom vyrušovať okoloidúcimi.
Telčou vedú dve vychádzkové trasy. Prvá – Mesto a história – prechádza historickým stredom mesta a druhá – Mesto a voda – okolo mestských rybníkov. Na detailné preskúmanie už bola príliš veľká tma a Telčský Zachariáš na námestí chutl naozaj dobre. Nevadí, aspoň sme si nechali niečo na budúcu návštevu.
Noc sme strávili u našich kamarátov, keramikov Petra Nováka a Mirky Randovej v neďalekej dedinke Doupě, kde majú svoju keramickú dielňu. Ďalší deň nás čakali ďalšie lahôdky južnej Moravy: Jindřichův Hradec, Červená Lhota, Třeboň a Český Krumlov. V druhom diele cestopisu si povieme o príhodách a krásach prvých troch z uvedených miest.
Text: Denisa Kureková
Foto: Dano Kurek, letecký pohľad na Telč – wikipedia
